Berlínska hotelová izba. Sedem bledých novinárov sedí pri okrúhlom stole ako pri seanse. Zaštrkocú dvere a do miestnosti sa znesie mladá dáma v džínsoch a bielej blúzke. „Toto je duch Fridy Kahlo,“ povie bytosť po anglicky s ťažkým mexickým prízvukom. Zjav vyzerá ako SALMA HAYEK. Sedem novinárov zapne sedem magnetofónov.
Prečo film Frida Kahlo vznikal tak dlho?
„Na tomto projekte som pracovala osem rokov. Síce vždy boli ľudia, ktorí ho chceli so mnou robiť, ale buď len za 2000 dolárov, alebo so zlým režisérom, alebo so štíhlym krásavcom Diegom Riverom. Lenže potom prišla režisérka Julie Taymorová.“
Čo sa zmenilo?
„Neviem, či si viete predstaviť, aké je to trápne: pýtať sa ľudí s oveľa väčším menom a oveľa lepšie platených než ja, či by nemali záujem hosťovať v takomto filme. Jednoducho som si netrúfla. Potom mi sami ponúkli pomoc.“
Film je relatívne plný humoru. Ako sa to stalo?
„Keď som sa na ten projekt pripravovala, hovorila som s mnohými ľuďmi, ktorí Fridu Kahlo poznali. Naozaj každý hovoril o Fridinom zmysle pre humor. A jej radosti zo života.“
Čo ste sa dozvedeli?
„Že používala obrazy ako exorcizmus na bolesť. Nenosila utrpenie 24 hodín denne na tvári. Pozoruhodným spôsobom ho dokázala niekam odkladať. Pomaľovala si sadrový korzet. Dekorovala si posteľ, na ktorej ležala. Hrala tam deťom bábkové divadlo. Nič nehovorilo, že by Frida bola martýrkou alebo obeťou.“
Čo by ste urobili, keby ten film robila Madonna alebo Jennifer Lopez?
„Nič. Okrem toho, že by som si ho pozrela. A pravdepodobne by som ho nenávidela. Ale možno by mi imponovala aspoň tá námaha.“
Túto životnú úlohu máte úspešne za sebou. Necítite prázdno?
„Keď stavíte všetko na jednu vec a tá sa podarí, vôbec necítite prázdno. Je to úžasný pokoj. Človek si nosí v srdci úsmev. Nie je to obrovský radostný výkrik ako vo futbale, keď niekto strelí gól. To, čo si beriete so sebou, nie je hotový výsledok, ale skúsenosť. A drobné momenty, ktoré človek po ceste zažije. Poviem vám príklad: Fridina neter Isolda. Preklína všetko, čo kedy niekto o jej tete urobil. Pozrela si môj film a potom mi zavolala. Myslela som si, že mi chce vynadať. Ale ďakovala mi.“
Za čo?
„Že mala možnosť prežiť ešte dve hodiny s tetou. Chcela mi dať náhrdelník, ktorý patril Fride. Pod podmienkou, že s ňou pôjdem na obed a poviem jej, odkiaľ som tak presne vedela, ako sa Frida pohybovala. To totiž v žiadnej knihe nie je! Často sa mi o Fride snívalo. A predstavovala som si ju ako sa pohybuje.“
Nie ste príliš pekná na to, aby ste hrali Fridu Kahlo?
„Ja, príliš pekná? Len sa mi pozrite na nechty. Škaredé. Chcete teraz vidieť aj moje nohy?“
