RECENZIA / HUDBA
* Warner Bros
Nadžánrový gitarový lyrik Pat Metheny nikdy nenahral intímnejšiu výpoveď a pravdepodobne ani nikdy nenahrá, pretože žiaden album nemôže byť komornejší ako tento. One Quiet Night je sólo pre barytónovú gitaru - nástroj s nižším ladením a „medovejším“ tónom ako normálna akustická gitara.
V novembri 2001 si Metheny sadol v svojom domácom štúdiu, zapol nahrávanie a vzal si svoju barytónovú gitaru, ktorú mu nedávno predtým dala kanadská nástrojárka Linda Manzerová. Spomenul si na špeciálne nashvillské ladenie, ktoré používal pred rokmi. Toto všetko ho doviedlo k tichému, veľmi introvertnému spôsobu hrania. Až neskôr sa mu zapáčila myšlienka použiť zaznamenaný materiál na albume. Veľmi prostom albume, úplne odlišnom od high-tech hudby Pat Metheny Group. S jednou špeciálnou gitarou, jedným mikrofónom, v jednej nálade, bez dohrávok a dodatočných štúdiových úprav. Neskôr, v roku 2002, pribudli okrem iného dve Methenyho obľúbené piesne, My Song od Keitha Jarretta a nádherná úprava Marsdenovej Ferry Cross The Mersey. Treťou prevzanou skladbou je Don‘t Know Why, ktorú preslávila Norah Jonesová. Na album sa dostala aj úprava známej Last Train Home, vo verzii, ako ju Metheny hral sám na koncertoch svojej skupiny.
Methenyho to vždy ťahalo ku komorným nahrávkam. V roku 1979 sám, iba s použitím playbackov nahral platňu New Chautauqua a v roku 1992 v jeho kontexte kontroverzný, rockovo agresívny a progresívny album Zero Tolerance For Silence. Veľmi krehké a silné sú dve nahrávky duetov - s gitaristom Jimom Hallom (1999) a nádherný Beyond The Missouri Sky s kontrabasistom Charliem Hadenom (1997). One Quiet Night sa zo všetkého najviac podobá práve na tento skvost.
Nie je to jazz, vlastne vôbec neviem, aká je to hudba. Metheny je mimo všetkého. Možno najbližšie má práve k sólovým nahrávkam spomínaného Jarretta. Moje počiatočné obavy, že to bude pri všetkej úcte a láske, ktorú k Methenymu cítim, predsa len ušľachtilá nuda, sa postupne rozptýlili. Tento album vás vtiahne. Je z neho cítiť intimitu nočného domáceho štúdia. Nie je tu prítomný žiaden technik, zvukár ani producent. Metheny je sám a hrá si pre seba. Nahrávky sú dokumentom o myšlienkových postupoch veľkého hudobníka, niektoré skladby sú dokonca čisté improvizácie. Napriek sofistikovanej inštrumentalistickej technike a neopakovateľnému hudobnému mysleniu je táto hudba prostá a vrúcna. Tóny zaliezajú pod kožu, teplo sa šíri a napĺňa naše vnútorné priestory. Hľadanie krásy v reálnom čase.
MARIÁN JASLOVSKÝ
