Cibelle
Ziriguiboom – Crammed Discs / Wegart
Dvadsaťpäťročná brazílska speváčka, ktorá zažiarila na mimoriadnom debute producenta srbského pôvodu Subu Sao Paulo Confession, jednom z najvýznamnejších diel originálnej brazílskej elektronickej scény. Suba, žiaľ, tragicky zahynul tesne po jeho vydaní pri požiari nahrávacieho štúdia a sľubná spolupráca bola drasticky prerušená. Debut Cibelle je pekná fúzia brazílskej hudby, popu, džezu a elektroniky. Občas až minimalistický, plný vzduchu, podmanivých zvukov a rezervovane podaných, no pod povrchom hrejivých emócií. Cibelle, speváčka s vláčnym, zamatovým hlasom, sa obklopila tímom mimoriadnych spolupracovníkov. V krásnom sounde majú prsty zvukári Morcheeby, Chris Harrison a Pete Norris.
McCoy Tyner: Land Of Giants
Telarc Jazz / Divyd
Klavirista McCoy Tyner (1938) je niekdajším spoluhráčom Johna Coltrana a Sonnyho Rollinsa, ale smeroval aj k soulu a hral s Ikom a Tinou Turnerovcami. Pre túto nahrávku zostavil kapelu zloženú zo seniorov a juniorov. Ostrieľaný veterán, vibrafonista Bobby Hutcherson je takmer Tynerov rovesník. Tyner múdro do kapely angažoval mladú rytmiku. Na bicie hrá Eric Harland a na kontrabase multižánrový virtuóz Charnett Moffett. Land Of Giants obsahuje komunikatívny, živý akustický džez, ktorému dominuje robustný, technický brilantný Tynerov klavír a Moffettove hutné basové linky. Vibrafón pôsobí zjemňujúco a kultivovane, bicie vytvárajú pekné napätie. Album, ktorý vás nestrhne do stereotypu.
The Quantic Soul Orchestra: Stampede
Tru Thoughts Ltd / Wegart
Táto hudba znie, akoby bola nahraná pred tridsiatimi rokmi, v počiatkoch fusion, a aj tak vyzerá vďaka patinovanému dizajnu obalu. Pritom za skupinou Quantic Soul Orchestra stojí len dvadsaťdvaročný veľmi talentovaný producent, gitarista a basgitarista Will Holland. Kapela hrá funky s džezovým nádychom, štýlovými ostinátnymi basovými figúrami ako z ranného elektrického Herbieho Hancocka, škrabotavou gitarou, perkusiami, archaickými klávesmi a dychovou sekciou vrátane flautových sól. Striktne živú hudbu bez použitia samplov a elektroniky, občasným vokálom a „vinylovým“ soundom. Neodolateľný debut. Som šťastný, že aj džezrock sa dožil comebacku. A aký je trendy!
Yellowjackets: Time Squared
Head Up / Divyd
Takto pred rokom vyšiel živý dvojalbum Yellowjackets Mint Jam, ktorý síce obsahoval sedem predtým nevydaných nahrávok, ale predsa len išlo o koncert. Posledný štúdiový album Club Nocturne vyšiel v roku 1998, ale treba si uctiť dvadsaťpäťročné výročie skupiny (!) peknou štúdiovou nahrávkou. Predstava, že by Yellowjackets prišli s nejakými nadupanými elektronickými groovmi, sa mi vôbec nepozdáva. Očakávam od nich kultivovaný džez s mentolovo osviežujúcou arómou elektrických zvukov, ale v podstate vybudovaný na tradičnom koncepte. Nový album toto očakávanie bohato napĺňa. Nie je to hudba, ktorá by rozbúchala srdce a zvýšila tlak až na hranicu infarktu, ale krásne súznenie ľudí, ktorí to vedia, majú radi a hrajú spolu dlhé, predlhé roky, takže sa poznajú jeden druhého tak ako seba samého. Témy, improvizácie, pohrávanie sa s motívmi, bohaté harmónie a sofistikované sóla. Noblesa, taká vzácna v tomto nenoblesnom čase. (jaslo)
