
Michal Kaščák. FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Nemá čas sa ani poriadne nadýchnuť. MICHAL KAŠČÁK, šéf hudobného festivalu Pohoda, práve s tímom dolaďuje detaily, aby sa najväčšia hudobná akcia na Slovensku skončila podľa plánu. Medzi stresom, vybavovačkami, rokovaniami s neodbytnými partnermi a inými nevyhnutnosťami si našiel čas a vypadol na prestížny britský festival Glastonbury. Namiesto toho, aby vychutnal jeho neopakovateľnú atmosféru, zisťoval, ako fungujú záchody, požiarne zariadenia, ako sa správa ochranka a policajti. „Ale, našťastie, vnímal som aj hudbu. Na jednom z vedľajších pódií som videl jamajských Skatalites. Bolo to geniálne. Už sa teším, ako zahrajú u nás, na Pohode,“ hovorí Michal Kaščák, inak člen alternatívnej skupiny Neuropa, ktorý na svoju hudbu teraz nemá čas. Ešteže na Pohode vystúpi na výnimočnom koncerte s dnes už legendou Bez Ladu a Skladu. Potom ho však opäť vtiahne vír organizačných povinností.Prednedávnom ste sa vrátili z Glastonbury. Čo ste si ako organizátor takýchto akcií odniesli?
„Príjemným zistením bolo, že Bažant Pohoda je absolútne porovnateľná s touto matkou všetkých festivalov.“
Čím?
„Hygiena, technický servis alebo ochranka sú na tej istej úrovni. Samozrejme, čo sa týka dramaturgie, je tam obrovský rozdiel. Ale tvrdím, že to, čo je pre Britov Oasis, je pre nás Hex. A na druhej strane, naše možnosti v porovnaní s ich zázemím sú neporovnateľné, ale snažíme sa robiť maximum“
Boli ste tam aj ako hudobník?
„Áno, ale v poslednom čase si na koncertoch všímam skôr, ako fungujú svetlá alebo zvuk. Niekedy ma to už otravuje, že si nedokážem len tak vychutnať koncert a užívať si čisto len hudbu.“
Prečo?
„Stále si všímam, ako beží produkcia. Kvôli festivalu tiež už rok stojí skupina Neuropa. Robili sme síce hudbu k filmu Zostane to medzi nami, ale až po skončení festivalu ideme do štúdia a budeme nahrávať nové pesničky. Festival narástol a úplne nás stiahol. Niekedy rozmýšľam, prečo som sa radšej nenechal organizovať.“
Radšej by ste chceli byť organizovaný?
„Robenie festivalu je taká zvláštna záležitosť. Celý rok sedíte v kancelárii, beháte po partneroch, všetko pripravujete, aby ste si festival napokon užili v totálnom organizačnom strese.
Kedy potom stíhate robiť nové skladby?
„Po hektických dňoch občas vypnem a v hlave sa mi začnú objavovať pesničky. Len včera sme s recesistickou skupinou Vydrapená Bužírka Punk System vymysleli dve nové piesne.“
Ako sa vám darí skĺbiť dva rozdielne svety, hudobníka a organizátora?
„Keby sa to netýkalo hudby, asi by som to nerobil. Vďaka festivalu som však získal prehľad o hudbe. Keď sme začali na festivale organizovať tanečnú scénu, nadchla ma revolúcia vo zvuku a elektroniku som zakomponoval aj do Neuropy. Tie veci sa navzájom obohacujú, je dobré mať pohľad z oboch strán.“
Festivaly na Slovensku narastajú, ale zatiaľ sa z nich nedá zbohatnúť. Pohoda bola minulý rok na nule. Čo všetko treba ešte urobiť, aby sa to zmenilo?
„Glastonbury žije hlavne z predaja lístkov. Potom zo sponzorov a občerstvenia. Tento festival má tradíciu, je to prestížna záležitosť. Kúpia si hviezdy za veľké peniaze, ale môžu sa spoľahnúť na klubové scénu, na to, že ľudia prídu. A samozrejme, všetko úzko súvisí s ekonomickou situáciou.“
Naši diváci sú iní?
„My tvrdíme, že máme radi hudbu, ale keď je v meste koncert, radšej sedíme na pive alebo doma. Naši ľudia, ak už prídu, však vedia vytvoriť fantastickú atmosféru, z našich návštevníkov bývajú zahraniční hostia nadšení.“
Pohoda je dnes najprestížnejším hudobným festivalom na Slovensku, alebo nie?
„Je príjemné byť prestížnym, ale nechcel by som, aby sa z Pohody stal luxusný klub pre vyvolených, kde by nemali priestor mladé skupiny a kvalitní, ale málo známi interpreti.“
Na váš festival chodí stále viac a viac ľudí. Michael Eavis, šéf Glastonbury, vyhlásil, že jeho festival už viac ako stodesať tisíc ľudí nezoberie. Má Pohoda nejaký divácky strop?
„Nechceme byť najnavštevovanejším, ale najkvalitnejším.“
Čo to znamená?
„Mať najlepšie skupiny a služby. Raz niekto so zahraničným kapitálom môže urobiť stotisícový festival s Atomic Kitten či iným mainstremovými hviezdami a z Pohody bude oproti tomu malý festival. Návštevnosť je dôležitá, ale nechceme ju tvoriť umelo.“
Napriek tomu na poslednom ročníku sa ledva dalo hýbať. Nie je areál trenčianskeho výstaviska na festival už primalý?
„Areál zvládne ešte ďalší nárast bez problémov. Posledné roky sa ale návštevnosť v podstate nemení. A robíme všetko preto, aby sme prítomnosť ľuďom na festivale čo najviac spríjemnili. Napríklad bude sa rozširovať prechod medzi výstaviskom a štadiónom, ktorý bol v minulom roku najkritickejším miestom.“
Podľa akých kritérií vyberáte hviezdy festivalu?
„Vždy v jeseni si urobíme zoznam, čo by sme chceli. Bažant Pohoda má našťastie v zahraničí veľmi dobrý kredit. Často však narážame na problém, že na Západe berú Slovensko ako krajinu so slabým hudobným trhom. Je to scestné, napríklad takto sme stratili skupinu Morcheeba, aj napriek tomu, že sme im ponúkali lepšie podmienky.“