Paríž 9. júla (TASR) - Švédska umelkyňa Sarah Leanderová si svojím hlbokým hlasom a svojským vystupovaním podmanila mnohých. Po jej smrti v roku 1981 ju teoretici kultúry zaradili medzi najväčšie osobnosti 20. storočia. Našli sa aj takí, ktorí jej po roku 1945 vytýkali, že počas vojny pracovala viac-menej v prospech Hitlerovej Tretej ríše. Opak je však pravdou, tvrdí ruský novinár Arkadij Vaxberg.
Sarah Leanderová bola ruskou špiónkou, tajnou členkou Komunistickej strany Švédska a kuriérom medzi Berlínom a Štokholmom, napísal Vaxberg pre švédsky denník Svenska Dagbladet, práve pre denník, v ktorom v roku 1936 vychválili Franz Lehár a Bruno Walter švédsku divu do neba.
Svoje tvrdenia opiera Waxberg o prieskum v ruských archívoch a o svedectvo niekdajšieho agenta sovietskej KGB Pavla Sudoplatova. Tento tvrdil, že umelkyňa bola ruskou špiónkou už pred vojnou a pracovala pod krycím menom Rose-Marie.
Dokumenty v ruských archívoch však priniesli aj ďalšie netušené objavy: informácie do Moskvy dodávali aj známe a obľúbené umelkyne: Marika Rökková a Oľga Čechová.
Chýry, že Sarah Leanderová bola Stalinovou špiónkou, sa objavili v roku 1947 vo francúzskych novinách, neskôr, s odvolaním sa na materiály amerických spravodajských služieb aj v nemeckých médiách. Nápadné bolo, že Leanderovú švédski komunisti nikdy nekritizovali a jej piesne zneli často v rozhlase v tej časti Berlína, ktorá patrila do sovietskej okupačnej zóny. Samotná umelkyňa sa k tejto téme nikdy nevyjadrila.
