Najväčšou hviezdou 38. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch je americký herec MORGAN FREEMAN (1937). Známy charakterový herec prišiel osobne predstaviť adaptáciu románu veľmajstra hororu Stephena Kinga Pavučina snov, v ktorej hrá hlavnú úlohu. Po prvýkrát sa ako herec presadil až roku 1968. Vtedy debutoval na Brodwayi v muzikáli Hello Dolly! V Hollywoode však preslávil až ako päťdesiatročný.
Väčšina divákov ho pozná z úspešnej snímky Šofér slečny Daisy, ale hral aj v legendárnom westerne Nezmieriteľní, v dráme Vykúpenie z väznice Shawshank či v Spielbergovom filme Amistad. Momentálne sa pripravuje na postavu Nelsona Mandelu v životopisnom filme Dlhá cesta za slobodou. Hlavnú úlohu má stvárniť na osobné želanie známeho černošského aktivistu a symbolu boja proti apartheidu. Na tlačovú konferenciu prišiel Morgan Freeman s náušnicou v uchu. Robil dojem človeka, ktorý má zmysel pre humor.
V akom štádiu je film o Mandelovi?
„Úplne na začiatku. Keď sa všetko dohodne s produkciou, mal by som ísť do Južnej Afriky a pozorovať Nelsona.“
Ako pozorovať?
„Budem s ním chodiť všade tam, kde to bude možné. Predsa sa musím stať ním, a to si vyžaduje detailnú znalosť jeho osoby. To bude moja príprava. Mám však z toho trochu obavy, pretože ho nechcem stvárniť spôsobom, ktorý by ho ranil.“
Budú do filmu začlenené aj nové informácie, ktoré nedávno vyšli najavo v súvislosti s jeho ženou?
„Pokiaľ viem, má to byť predovšetkým jeho osobný príbeh. Viac vám neviem povedať, nevidel som scenár.“
V Karlových Varoch prezentujete film Pavučina snov. Ako ho vnímate?
„Hrám tam dôstojníka, ušľachtilého človeka. Ten sa zrazu ocitne vo vojne a zistí, že zabiť nie je vlastne zložité, keď okolo vybuchujú granáty. Dostane sa však do štádia, keď mu už nerobí problém ani smrť civilistov, a potom sa zblázni. Bola to pre mňa veľká herecká výzva. Či sa mi podarilo dokonale ju zvládnuť, to už musia posúdiť iní.“
Keď už hovoríte o postave vo vojne, nechcete niečo povedať k situácii v Iraku?
„Som herec, teda človek, ktorý len predstiera, že veciam rozumie. Samozrejme, mám názor na to, čo sa deje vo svete, ale nechcem sa tváriť, že viem viac, než viem. Necítim sa na to, hovoriť politikom, čo majú robiť. Svet mal, má a vždy asi bude mať mnoho problémov. Ja môžem iba robiť svoju prácu. A tou je baviť ľudí.“
Aký je váš názor na filmové ceny a nominácie? Riadite sa nimi?
„Je to jeden z dôvodov, prečo pozerám filmy. Som členom americkej filmovej Akadémie a každoročne hlasujem. Jedna z dôležitých vecí je, že na slávnostné udeľovanie Oscarov sa pozerá viac divákov, než na mnoho iných programov. Film i herci sa vďaka tomu stávajú masovo populárni. Nominácie vás vyzdvihnú z davu a získavate istý profil a kredit.“
Je to pre vás dôležité aj finančne?
„Hej. Pre mňa osobne ako herca nie je ani také dôležité cenu získať, ako byť nominovaný.“
Prečo?
„To je vlastne pochvala za to, že ste urobili niečo mimoriadne.“
Máte vlastnú produkčnú spoločnosť a dokonca už máte za sebou aj režírovanie filmu. Aké máte plány?
„Mám skôr chuť filmy produkovať ako režírovať. Hovorím si výkonný producent. To sa mi páči, pretože to je titul, a nie označenie pracovnej funkcie. Firmu v skutočnosti riadi moja obchodná partnerka.“
Hrali ste aj policajného dôstojníka, ale keď človek príde na policajnú stanicu, väčšina vyšších šarží patrí belochom. Čo si o tom myslíte?
„Som možno jeden z najlepšie platených hercov v Hollywoode. Mám krásny dom a veľa podnikateľských aktivít. Nemám právo kritizovať, čo sa deje.“
Máte rád Spojené štáty?
„Myslím si, že žijem v krajine, ktorá umožňuje každému dosiahnuť životnú úroveň zodpovedajúcu jeho schopnostiam.“
Tvrdíte teda, že Hollywood rasovú nerovnosť ignoruje?
„Jediná farba, ktorá má v Hollywoode skutočnú farbu, je zelená, pretože je to farba peňazí. Hollywoodu je úplne jedno, akej ste rasy alebo vyznania, kým máte schopnosť zarobiť filmu peniaze.“
