Necelých dvestotisíc prevažne mladých ľudí sa v sobotu zišlo v centre Berlína na Love Parade. Aj tento počet však stačil na zachovanie pozície najväčšej akcie s tanečnou hudbou na svete. No budúcnosť bizarného podujatia s vyše desaťročnou históriou je neistá. Široká ulica 17. júna od Sochy víťazstva až po Brandenburskú bránu sa ani zďaleka nezaplnila tak ako koncom deviatej dekády minulého storočia, keď sa tu schádzal vyše miliónový dav.
Globálna tanečná scéna sa už dávnejšie stala mainstreamom a mýtus o jej samozrejmej progresívnosti či inakosti sa rozplynul. Z kedysi nenápadných dídžejov, ktorí boli pôvodne opozíciou voči povýšeneckému egu rockerov, sa stali mediálne celebrity. Zdá sa však, že stálice Love Parade - Paul van Dyk, Westbam alebo hlavný organizátor DJ Motte - sa už musia za bohov vyhlasovať sami, pretože počet ich vyznávačov prudko klesá. Patetickosť prejavu týchto vyblednutých hviezd rave scény prekonáva aj teatrálne pózy vyfabrikovaných chlapčenských skupín.
Vojsť do davu raverov je ako vkročiť do centra novodobej karnevalovej kultúry. Pestrofarebné kamiónové súpravy vezú po okružnej trase mohutné reproduktory. Na korbách sa tlačia desiatky monotónne tancujúcich ľudí, za vytrvalým úsmevom na pomaľovaných tvárach však cítiť kŕč. Dominuje sponzormi predpísaná značková móda, kúpiť sa dajú aj falošné jamajské dredy. Ľahké drogy sú napriek prítomnosti polície voľne dostupné. Pri preplnených šiatrových baroch to vyzerá ako na bavorskom festivale piva. Neprestajne znie odporný, prenikavý hvizd tisícok píšťaliek. Ohlušujúco húkajú aj sanitky, ktoré odvážajú dehydrovaných a predávkovaných tanečníkov. Toto je zábava generácie „hlukoholikov“. Samotnú trance hudbu vo všadeprítomnom rachote takmer nepočuť. Duní len neúnavný štvorštvrťový rytmus 120 úderov za minútu. Berlín je dodnes jediné mesto sveta, kde ani v noci neplatia nijaké obmedzenia hlučnosti.
Exhibícia vlastných tiel je u mnohých návštevníkov ďaleko za hranicou vkusu. Nedostatok odpadkových košov a toaliet rýchlo mení priľahlé okolie na smetisko. Ktosi padá z vrcholu pouličnej lampy a zostáva ležať na dlažbe. Neskôr sú ohlásení dvaja ťažko zranení a stovky hospitalizovaných. Nasleduje tradičný, dlhý Motteho prejav plný insitných myšlienok o všeobjímajúcej láske a jednote mladej generácie. Hrubý nemecký hlas skreslený aparatúrou a slová o spoločnej odvahe celého národa raverov spontánne pripomenú reči na masových sprievodoch éry tretej ríše. Všetky zraky sa poslušne upierajú na zlatú sochu anjela a hlavne na obrovské logá reklamných partnerov.
Láska vládne, sľuboval slogan tohtoročnej Love Parade. Lenže prišlo oveľa menej ako pol milióna návštevníkov, a väčšina sponzorov preto končí spoluprácu. Budúci rok už asi bude v Berlíne vládnuť niečo iné. Ďalšia revolúcia zožrala svoje deti.
MICHAL HVORECKÝ, Berlín
