Pojazdný Kinematograf je starý štýlový autobus Škoda RTO, zrenovovaný a upravený na profesionálne premietanie. Pripomína veľkú uhorku a pozýva publikum, čo je asi päťsto ľudí, na dvojhodinovú atrakciu - najobľúbenejšie české a slovenské filmy. Každý ...
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Pojazdný Kinematograf je starý štýlový autobus Škoda RTO, zrenovovaný a upravený na profesionálne premietanie. Pripomína veľkú uhorku a pozýva publikum, čo je asi päťsto ľudí, na dvojhodinovú atrakciu - najobľúbenejšie české a slovenské filmy. Každý večer sa premieta jeden celovečerný film a jeden animovaný predfilm. Putuje počas celých letných prázdnin, ponuku tvorí štrnásť titulov ako Rebeli, Rok diabla, Samotári, Pelíšky, Všetko, čo mám rád a k tomu animované snímky študentov Vysokej školy múzických umení, medzi nimi aj jeden z najúspešnejších študentských filmov V kocke Michala Strussa, ktorý bol roku 2000 nominovaný na študentského Oscara.
Dnes je ešte Kinematograf v Poprade, potom na trenčianskej Pohode a koniec leta strávi v Bratislave. Je to obyčajné kino a cirkusová atrakcia zároveň. Sedíte pred plátnom, a pritom akoby ste sa prišli zviezť na nočnom kolotoči. Premietať sa začína vždy po zotmení, medzi ôsmou a deviatou hodinou večer.
Mobilné zelené kino na štyroch kolesách patrí spoločnosti Kinematograf bratov Čadikovcov, ktorá svoje putovné kinematografy - maringotky prevádzkuje najmä v Českej republike už niekoľko rokov. Putovný open-air Kinematograf sa dal na cestu so štrnástimi snímkami. „Doteraz mal kinematograf viac ako štyritisíc divákov,“ hovorí koordinátorka akcie Ľubica Mistríková. Napríklad, na východnom Slovensku doteraz Kinematograf nepremával, je to nóvum, a ľudia sa z neho tešili.
A prečo vlastne chodia na filmy, ktoré nie sú premiérové a v televízii šli už dva aj trikrát? „Kino bolo a vždy bude zaujímavé kolektívnym vnímaním filmového zážitku. Neviem, či by som si chcela svoje obľúbené komédie pozerať doma sama. Skôr nie,“ tvrdí Ľubica Mistríková. „Bažant Kinematograf je typom letného kina, ktorého atmosféra bola vždy výnimočná. A my ideme so zaujímavými a pritom pohodovými letnými filmami priamo za ľuďmi, do historických centier miest. A navyše si nemusia kupovať lístok, lebo vstup je na predstavenia voľný.“
Na Kinematograf sa teda chodí aj pre atmosféru. „V podstate sme radi, keď sme pohromade a môžeme sa spoločne smiať. Každý večer vidím ľudí, ako ležia na zemi a je im fajn. Radosť, ktorú dávame, si nikde inde nekúpia,“ hovorí majiteľ kinematografu Josef Čadik.
Kinematograf parkuje na námestiach, tie s ním ožívajú a na čas sa stávajú tým, čím pôvodne boli: ústredným verejným miestom, tým, kde sa ľudia schádzajú celkom spontánne. „Som zástanca toho, že centrá miest by mali slúžiť predovšetkým ľuďom. Stretnutiam, kultúre, zábave. Bolo to tak v minulosti. A dnes to nie je len v novej zámkovej dlažbe, reštaurovanej fontáne a počte otvorených podnikov,“ hovorí Ľubica Mistríková. V Bratislave, na Hlavnom námestí začiatkom júla hralo pod svojím cirkusovým šapito Teatro Tatro, ich predstavenie malo úžasnú atmosféru. Chcela by som, aby s podobným pocitom diváci opúšťali aj naše filmové projekcie.“
