Václav Cigler na otvorení bratislavskej výstavy. FOTO SME – PAVOL MAJER
Václav Cigler a jeho absolventi z rokov 1965 až 1979 sa predstavujú na spoločnej výstave v Bratislave„Patril som v polovici šesťdesiatych rokov do prvej várky štyroch poslucháčov vznikajúceho oddelenia Sklo v architektúre na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, ktoré založil Václav Cigler,“ hovorí slovenský výtvarník Vladimír Kordoš. „No musím sa priznať, že spočiatku som z toho bol nešťastný. Chcel som študovať maľbu, a keď to nevyšlo, odporučili mi sklo. Už prvé stretnutie ma však prekvapilo. Usporiadal malý piknik a rozprával nám o súčasnom americkom maliarstve. On, sklár. Možno aj to mi zakrátko dodalo odvahu oznámiť mu, že by som rád prestúpil na maľbu. Povedal mi, že uňho môžem tiež maľovať, či písať poéziu, dokonca že ho to bude tešiť. A už som bol jeho, odvtedy som na odchod ani nepomyslel.“
Svet ako z balóna
Kordošov príbeh výstižne charakterizuje atmosféru, ktorá v tomto ateliéri vládla. Václav Cigler a jeho škola – to bol čoraz frekventovanejší a uznávanejší pojem, a expozícia s týmto názvom slávila v minulých týždňoch veľký úspech v pražských výstavných priestoroch Mánesu a Slovenského inštitútu. Od včera je prístupná záujemcom aj v Bratislave, v Dvorane ministerstva kultúry na Námestí SNP, s mierne rozšíreným názvom Václav Cigler a absolventi oddelenia Sklo v architektúre na VŠVU v Bratislave 1965 – 1979.
„Ukázal nám svet ako z balóna,“ spomína ďalší jeho absolvent Marián Mudroch. Pritom jeho študenti, ku ktorým patrili okrem iných Štěpán a Zora Palovci, Juraj Opršal, Ladislav a Milan Pagáčovci, Viktor Oravec či Anna Daučíková, to nemali ľahké, museli si samostatne hľadať svoj vlastný umelecký výraz, sledovať úžasné nasadenie svojho učiteľa pri vytváraní nového ateliéru a jeho ohromujúce projekty a snažiť sa s ním držať krok.
Cigler, dnes svetoznámy umelec so zastúpením v mnohých zahraničných zbierkach, ich viedol k otvorenosti ku všetkým umeleckým disciplínam, vždy s humorom, precíznosťou a s nesmiernou energiou. Jeho ateliér sa stal intelektuálnou dielňou. „Naučil nás myslieť v súvislostiach,“ dodáva Kordoš.
Návraty do Bratislavy
„Sklo považoval za materiál s nekonečným IQ,“ hovorí Katarína Bajcurová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie, ktorá je popri pražskej Galérii Pokorná spoluorganizátorom výstavy. „Podľa neho je to umelecký materiál najideálnejší na vystihnutie dnešnej doby. Do svojej tvorby, ktorá predstavuje najmä plastické objekty z brúseného optického skla a návrhy svietidiel a šperkov, integroval nový fenomén virtuálneho priestoru a pohybu, vniesol do nej elementy projektového a land-artového myslenia.“
Kontakt medzi pedagógom a jeho bývalými študentmi sa zintenzívnil pred dvoma rokmi, na prezentácii publikácie o legendárnom 1. otvorenom ateliéri 1970, ktorý sa uskutočnil v dome Ruda Sikoru na Tehelnej ulici v Bratislave. Cigler na tejto výstave, ktorá bola prvým vystúpením proti normalizačným tlakom, nemohol chýbať. V tom istom roku sa predstavil na výstave v Galérii Medium a do tretice zavítal do Bratislavy vlani pred Vianocami, keď sa stal desiatym držiteľom výročnej ceny Christmas udeľovanej Združením A-R, a zúčastnil sa na kolektívnej výstave všetkých jej laureátov.
Zo žiakov partneri
„Boli to krásne roky. Úžasný je fakt, že sa nám aj počas normalizácie podarilo v našom ateliéri udržať relatívne slobodné prostredie,“ rekapituloval na vernisáži Václav Cigler. „Keby také nebolo, naša práca by za nič nestála. Možno sme mali určitú výhodu, že my, dizajnéri, sme neboli tak ostro sledovaní ako maliari a sochári. Nakoniec sa však všetko predsa len skončilo a môj odchod pod politickým a ideologickým tlakom vedenia školy bol trpký, no aj tak mám na bratislavské pôsobenie krásne spomienky.“ A rovnako aj jeho študenti, dnes významní umelci, ktorí ho spolu s početným vernisážovým publikom pozdravili až dojemnými ováciami.
„Ciglerovo pedagogické pôsobenie vošlo do dejín slovenského vysokého školstva i umenia druhej polovice dvadsiateho storočia,“ zdôrazňuje Katarína Bajcurová. V diele jeho študentov sa odráža vplyv učiteľa, aj keď ich tvorba pokračuje rôznymi výrazovými smermi. Spoločná pre všetkých je schopnosť presahovať vymedzenia rôznych výtvarných oblastí a vstupovať do priestoru meditácie a filozofie.
Zo žiakov sa stali partneri. Pozerá sa Václav Cigler ešte aj dnes na nich okom učiteľa? „Sú to zrelí ľudia. Cením si na nich, že šli svojou cestou, vyznali sa v sebe a zachovali si svoju tvár.“
ALEXANDER BALOGH
