„Hrať divadlo na ulici nie je hanba!“ tvrdí režisér Jakub Nvota. Aj tento rok si to so svojimi kolegami vyskúšal na Františkánskom námestí a na hudobnom festivale Račifest.
FOTO SME – MAREK MICHALÍK
Jakub Nvota, syn dramaturgičky Mirky Čibenkovej a režiséra Juraja Nvotu, je známy ako režisér. Okrem toho je aj dramaturgom, píše hry a texty k piesňam. V čase dovoleniek a divadelných prázdnin vraj neoddychuje, pretože to nevie. Spýtali sme sa ho na minulú sezónu, čo robí a ako trávi prázdniny.
Ako dopadla minulá sezóna?
„Bola to pekná sezóna. V Túlavom divadle bola hektická, mali sme dve premiéry – Boha od Woodyho Allena a Tarelkinovu smrť. Odohrali sme množstvo predstavení, či už na ulici, alebo v divadle. Kolegovia nakrúcali aj filmy, každý z nás mal veľa práce. Mali sme čo robiť a to je dobrá správa. Túto sezónu sme sa presťahovali z Trnavy do Bratislavy. Našli sme si priestor vo V-klube a sme tam veľmi spokojní.“
Ako sa vám hrá v legendárnom klube 60-tych rokov?
„Véčko – legenda 60-tych rokov a súčasná prevádzka, to sú dve rozdielne veci. Terajší V– klub je zatiaľ len v druhej sezóne, takže je to priestor, ktorý sa ešte len hľadá. Často v ňom hrávajú divadlá a klub organizuje aj iné podujatia. Na druhej strane má tento klub istého ducha minulosti, ktorý tam stále je – začínali tam slávne kapely a dokonca v tej istej sále ako my aj Lasica a Satinský.
Tento rok ste opäť vystupovali na Františkánskom námestí. Radi hráte „open air“?
„Pouličné divadlo bola prvá vec, ktorú sme po škole začali so spolužiakmi robiť. Predstavenia na ulici sú tými najkontaktnejšími. Kúzlo ulice je nesmierne. Kolegovia, ktorí si predtým mysleli, že hrať vonku je hanba, nakoniec pochopili mágiu ulice. Je úžasné zriadiť si svoj priestor pred lahôdkami alebo kostolom, kam vlastne divadlo patrí, zastavovať ľudí a nechať ich snívať.“
Okrem režiséra, hudobníka a textára ste vraj aj kabaretiér. Čo je na tom pravdy?
„V Túlavom divadle, s kolegom Kamilom Žiškom kabarety píšeme i hráme, ale to je všetko. Myslím si, že u nás ešte stále nie sú kabarety, stále podniky takéhoto typu sa tu zatiaľ nevyskytujú.“
Ako prázdninujete?
„Nie som prázdninový typ, neplánujem dovolenku. Oddychovať budem len trošku. Neviem vymyslieť dovolenku ani nič iného na prázdniny. Ale vždy sa niečo spontánne prihodí. Preto sa nechám prekvapiť. Okrem toho – neviem úplne oddychovať. Myseľ mi stále blúdi, kde by nemala. Stáva sa, že kým ostatní nastupujú do novej sezóny s plnými silami, ja, naopak, oveľa unavenejší.“
