Martin Lettrich: Ikar, hydronálium, 2001
ú výstavu vyše dvadsať komorných plastík z obdobia posledných dvoch rokov. Nazvala ju Everdream.
„Sú to sny pretvorené do kovu, skla, kameňa a bronzu. Drobné plastiky, stvárňujúce človeka a jeho túžby, ženu s jej rozmarmi, sny o objavovaní zabudnutého v nás a obdivu k voľnosti, sny, ktoré priťahujú a dávajú krídla pokušeniu,“ hovorí Martin Lettrich (1951), ktorý svoje sny tká ako kombináciu reality a fikcie. V plastikách využíva vyleštené hydronálium či nerez, v ktorom sa divák odráža a zároveň spolu s autorom projektuje krátke filmy o túžbach a snoch. Autor vťahuje diváka do sveta a kombináciou materiálov zvýrazňuje spoločný účinok.
Absolvent Vysokej školy umelecko-priemyslovej v Prahe Martin Lettrich s obľubou posúva plastiky k úžitkovému rozmeru. Raz sú to fontány, inokedy slnečné hodiny či súčasť výtvarného detailu v architektúre. Jeho sochy pravidelne prekračujú múry galérií a diváka oslovujú priamo na ulici a námestiach. Jeho najznámejšími sochárskymi kompozíciami na verejnom priestore sú Poštová fontána na Poštovej ulici v Bratislave, fontána pred bratislavským obchodným domom Polus alebo Štúrová lavička nad Modrou, kde spolu s architektmi Dušanom Fischerom a Katarínou Fischerovou vytvoril pamätník v podobe bronzového plášťa. Zúčastňuje sa aj na sochárskom dotvorení bratislavského petržalského korza, ktoré má byť sprístupnené v októbri tohto roku.
Výstava Martina Lettricha vo Varšave potrvá do konca augusta, začiatkom septembra sa so svojou novou sochárskou kolekciou predstaví v bratislavskej K. Gallery.
(pet)
