Los Angeles 28. júla (TASR) - Vo veku 100 rokov zomrel v nedeľu v kruhu svojej rodiny legendárny americký komik Bob Hope. Bezprostrednou príčinou jeho smrti bol zápal pľúc.
Prezident USA George W. Bush reagoval dnes na správu o jeho úmrtí vyjadrením, že "Amerika stratila veľkého občana, ktorý vedel ľudí rozosmiať a pozdvihnúť náladu".
Hope bol vynikajúci komik, dokázal tento žáner povýšiť na umenie a stal sa priam národnou inštitúciou. Jeho komika bola založená na slovnom humore, ale i keď to bol humor duchaplný, bol predovšetkým aktuálny, takže za hranicami ho neprijímali až tak spontánne ako v USA.
Aj keď Hopa mnohí Američania zbožňovali, bol kontroverznou osobnosťou. Ako priateľ konzervatívneho politického zriadenia a zabávač amerických jednotiek na mnohých frontoch, bol terčom kritiky ľavicových kruhov. On si to však nevšímal: "Nie som pravičiar, som hlas ľudu, som stred Ameriky," odpovedal svojim kritikom.
Samozvaný hovorca "amerického stredu" pritom vôbec nepochádzal z Ameriky, ale z Anglicka. Hope sa narodil v roku 1903 v londýnskej štvrti Eltham ako piaty zo siedmich synov kamenára. Ale už v roku 1907 odišiel z rodinou do USA, kde v Clevelande v štáte Ohio začína svoj americký sen ako predavač novín, pomocník v obchode a čašník. Už čoskoro sa prejavil aj jeho herecký talent, ako desaťročný zvíťazil v súťaži, v ktorej imitoval Charlieho Chaplina.
Začínal ako spevák a tanečník v malých varieté, až kým sa začiatkom 30. rokov nedostal na Broadway. Odtiaľ už stúpal čoraz strmšie hore: vlastná rozhlasová relácia, krátke a neskôr celovečerné filmy.
Hviezdou sa stáva po boku Binga Crosbyho v sérii nenáročných komédií Road to...(Cesta do...). Začiatkom 50. rokov prerazil v televízii. Súbežne s umeleckou kariérou rozvíjal Hope úzky vzťah s americkými ozbrojenými silami. Chcel bojovať v druhej svetovej vojne, ale odmietli ho, pretože už prekročil predpísanú vekovú hranicu.
Na front preto odcestoval ako zabávač a neskôr si to zopakoval v Kórei a Vietname. Pre väčšinu vojakov bol "GI Bob", no ľavica ho za to nemohla vystáť. Keď sa v roku 1970 zúčastnil na voľbe miss v Londýne, feministky po ňom hádzali vrecká s múkou.
Hope šiel aj napriek tomu dôsledne svojou cestou. Počas prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991 navštívil americké jednotky v Saudskej Arábii - a keby mu to zdravie aspoň trochu dovolilo, určite by sem prišiel aj v roku 2003.
Za svoju lásku k armáde si pred niekoľkými rokmi vyslúžil od Kongresu ocenenie čestný veterán. Najvyššieho ocenenia za svoje herecké výkony sa však nedočkal: riadneho Oscara nikdy nedostal, len niekoľko čestných a mimoriadnych. No v 40. a 50. rokoch patril k najlepšie plateným hercom Hollywoodu.
