Los Angeles/Hamburg 29. júla (TASR) - Manželka v súčasnosti jedného z najuznávanejších a najlepšie platených autorov filmovej hudby Hansa Zimmera by si želala, aby písal iba pre komédie o sexe. Príčinou je fakt, že komponista sa pri skladaní usiluje identifikovať s charaktermi predmetného diela a tak sa v niektorých prípadoch po mesiace sám považuje za "neznesiteľného".
Skladateľ to na seba "prezradil" v rozsiahlom exkluzívnom rozhovore pre magazín Der Spiegel.
Rodák z Nemecka, skladateľ-autodidakt, ktorému v kariére na Britských ostrovoch i v Hollywoode nezabránil ani fakt, že nevyštudoval kompozíciu na vysokej škole, napísal hudbu pre viac ako 90 filmov. Sú medzi nimi Gladiátor i Leví kráľ, ktorý v roku 1995 priniesol autorovi vytúženého Oscara, Zlatý glóbus i dve ceny Grammy. Známe sú však aj jeho ďalšie práce pre filmy Rain Man, Zelená karta (Green Card), Thelma a Louise, Skala (The Rock), či vojnové príbehy Tenká červená čiara (The Think Red Line) a Čierny jastrab zostrelený (Black Hawk Down) alebo seriál Milénium.
Zimmer podľa vlastných slov žije pre aktuálnu prácu, pri ktorej sa remeselnými "grifmi" priveľmi riadiť nemôže, keďže kompozíciu neštudoval. Naopak, primát hrajú emócie hrdinov na filmovom plátne a emócie, ktoré sa snaží v akordoch a melódii vyjadriť autor. Vedome ponechávam otvorené dvere publiku, hovorí a dodáva, že sám svoje práce po dokončení už nepočúva, a to ani zo soundtrackov. "Ak by som tak robil, venoval by som sa hlavne tomu, čo som mal urobiť lepšie," konštatuje.
Hans Zimmer (45), ktorého honorár za hudbu k jedinému filmu predstavuje v súčasnosti okolo milióna dolárov, sa osobne považuje za autora ľudovej hudby v tom najlepšom slova zmysle. Vedome si od iných autorov "nepožičiava", avšak priznáva, že napríklad po Gladiátorovi si vypočul kritiku, podľa ktorej "kradol" od slávneho autora klasickej hudby Gustava Holsta (1874-1934). "V skutočnosti som si však chcel dať zo Šostakoviča, zrejme som to však správne neurobil," hovorí s úsmevom a dodáva, že ak by písal vždy iba vážnu hudbu, čoskoro by mal kariéru za sebou. "Musí v tom byť vždy čosi detské, naivné a hlúpe," dodáva.
le ed
