Peter Roller (1948), popredný predstaviteľ súčasného slovenského sochárstva, ktorého dielo je charakteristické technickou zručnosťou a všestrannosťou, osobitou filozofiou stieraním hraníc medzi priestorom a plochou i hraním sa s písaným slovom či znakom. Zúčastnil sa na mnohých sympóziách a výstavách doma aj v zahraničí, pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení. Snímka je z jeho výstavy Známky. FOTO - PETER PROCHÁZKA
Sochár Peter Roller predstavuje na výstave Známky v Galérii Nova časť z tvorby netradičných papierových artefaktov„Keby som mal poriadny ateliér a množstvo kameňa, od rána by som doň s pokorou ťukal, tĺkol, sekal a bol šťastný,“ vraví slovenský sochár PETER ROLLER. Jedným dychom však dodáva, že blízke sú mu všetky materiály, s ktorými sa suverénne pohybuje naprieč viacerými výtvarnými médiami. Až sa tí, čo dôkladnejšie poznajú rozmanitú Rollerovu tvorbu, pristihnú pri myšlienke, že je to takto, bez veľkého ateliéru a dostatku kameňa, pre nich vlastne lepšie. Veď ktovie, či by inak vznikol celý rad svojráznych a unikátnych artefaktov a výstav. Jednou z nich je aj jeho najnovšia expozícia Známky v bratislavskej Galérii Nova, ktorú kurátorsky pripravila Eva Trojanová.
Každá vaša výstava prekvapuje novou témou či použitou technikou. Prečo teraz práve známky?
„Myslím si, že u nás, ale možno ani v Európe vôbec neexistuje v ideálnej lokalite mestského korza takáto sympatická malinká galéria, a tak idea umiestniť do miniatúrneho priestoru umelecké miniatúry sa zrodila celkom spontánne. Známky sú na to ako stvorené.“
Ste filatelistom?
„Teraz už nie, ale v detstve som sa filatelii venoval náruživo. Už len vysloviť prekrásne názvy ako San Marino, Ifni, Mauritius bolo pre mňa úžasné. Ako deti sme prostredníctvom známok vnímali svet, iných možností sme veľa nemali. Ešte tak občas v kine, v žurnáli sme zazreli zábery z ciest Zikmunda a Hanzelku.“
Aké známky ste zbierali najradšej?
„Staršie, z britských a francúzskych kolónií. Mal som rád ich tlmenú farebnosť, neboli krikľavé, ale šedé, čierne. Aj vystavená kolekcia je taká, z jej farieb cítiť starobylosť známok, akoby boli poznačené vekom, obchytané.“
Vaše exponáty, samozrejme, nie sú známkami ani ich interpretáciami. Ako vznikli tieto drobné plastiky?
„Je to súčasť jednej časti mojej tvorby, papierových artefaktov. Občas sa k nim vraciam, najmä pri novoročenkách. Známky sú z malých kúskov pomaľovaného papiera, ktorých spájanie, prichytávanie tiež odkazuje na manipuláciu so skutočnými známkami v albumoch.“
Hoci všetky známky sú utvorené rovnakou technikou a majú ten istý formát, v cenovej ponuke sú značné rozdiely. Čím to je?
„Tak je to predsa aj v živote bežných známok, niektoré sú drahšie, iné lacnejšie. Svoju úlohu pri stanovení ceny zohrali aj pečiatky s miestom odoslania.“
Výstava je predajná. Platia tieto „katalógové“ ceny aj pre záujemcov o kúpu?
„Samozrejme.“
Svoju radosť z hry s divákom ste teda nezapreli ani teraz. Ako by ste v tejto hre vedeli pokračovať?
„Vytvoril by som tisíce takýchto známok a usporiadal obrovskú výstavu v nejakej veľkej galérii, mohol by vzniknúť klub ich zberateľov a rozbehla sa celá tá prevádzka, ktorá funguje pri skutočnej filatelii. To by sa mi celkom páčilo.“
ALEXANDER BALOGH
