Jaga Jazzist (druhý zľava Martin Horntveth). FOTO – NINJA TUNE
ound si už stihli získať rešpekt a popularitu po svete. Keď si k tomu prirátame aktuálne úspešné ťaženie formácie Jaga Jazzist, bez preháňania sa dá hovoriť o nórskej invázii.
Písal sa rok 1994, keď sa istý mladík z mestečka Tronsberg rozhodol založiť skupinu. Zaujímavé na tom boli dve veci: vznikol desaťčlenný orchester a jeho líder len nedávno predtým sfúkol na torte štrnásť sviečok. Jaga Jazzist pod vedením Martina Horntvetha však už od počiatku svojej existencie boli zaujímaví najmä hudbou. Kombinácia dychových nástrojov, dvoch klarinetov, elektrickej gitary, basgitary, vibrafónu a Fender piána sľubuje originalitu už len svojím zvukom.
Chytľavý mix prvkov džezu, elektronickej hudby a rocku si získal poslucháčov už na debutovej nahrávke Livingroom Hush. Potom, čo ju minulý rok vydala známa britská značka Ninja Tune, začali Nóri úspešne dobývať Európu.
„Deväťdesiat percent toho, čo počujete na nahrávkach, je nakomponované. Veľa improvizujeme na skúškach a so zvukom, ale všetky melódie a akordy sú napísané v notách,“ tvrdí Horntveth, ktorý do skupiny angažoval aj svojich dvoch súrodencov – sestra Line hrá na tubu! Žiadne rodinkárstvo ani kamarátšoft sa však nekoná. Big band s vekovým priemerom „twentysomething“ tvoria ostrieľaní a rešpektovaní hráči, ktorí stoja aj za takmer všetkými zaujímavými nahrávkami z celej nórskej produkcie.
„Hoci sme sa začali nazývať big band, v skutočnosti máme bližšie k rocku než k džezu,“ dodáva mladý líder v rozhovore pre holandský server Cucamonga. Martin Hornveth je autorom väčšiny inštrumentálnych skladieb. Pulzujúce moderné rytmy, hypnotické basgitarové groovy, mäkký sound vibrafónu a klarinetov, ktorých krátke melodické frázy sa vzájomne preplietajú, a do toho akordické pritakávanie saxofónov, trúbky a trombónu – to je poznávacia značka Jaga Jazzist.
V našich končinách sa poslucháčom okamžite evokuje atmosféra džezrocku osemdesiatych rokov. Pri novom albume The Stix, ktorý vyšiel na Ninja Tune len nedávno, akustické nástroje síce trocha ustúpili syntetizátorom a melodika zvukovým experimentom, ale podstata hudby Jaga Jazzist zostáva stále rovnaká.
Napriek úspešným reakciám na nahrávky i koncerty sa jednotliví členovia stále venujú aj iným projektom. „V Jage nie je priestor na to, aby desať ľudí mohlo stále ‚blbnúť‘,“ tvrdí Horntveth, ktorý si preto napríklad založil metalovú skupinu a vydal už aj sólovú nahrávku. S Jaga Jazzist sa však nudiť nebudete. Svedčia o tom napríklad už len názvy skladieb ako: „Mohol som ho zabiť v saune“.
OLIVER REHÁK
