Whitney Museum of American Art - Andrea Robbins, Max Becher: Zo série Nemeckí Indiáni, 1997 – 98.
Francúz Gilles Barbier vytvoril multimediálnu inštaláciu, ktorej súčasťou sú voskové figuríny komiksových postáv. FOTO - ČTK/AP
The American Effect. Global Perspectives on the United States, 1990 - 2003 * 3. 7. - 12. 10. * Whitney Museum of American Art * New York * Kurátor Lawrence Rinder
V letnej sezóne je zväčša lepšie odísť z rozpáleného New Yorku a nehľadať v galériách v Chelsea alebo vo veľkých múzeách prevratné výstavy súčasného umenia, ktorých príchod sa s napätím očakáva na jeseň.
Na Manhattane sa však napriek tomu, ako vždy, niečo deje. Guggenheimovo múzeum ponúka pomerne ucelenú prehliadku Malevičových kresieb, malieb a architektonických objektov, vrátane v Amerike po prvýkrát vystaveného čierneho štvorca na bielom pozadí z Treťjakovskej galérie a suprematistických obrazov s ďalšími základnými geometrickými prvkami, ktoré sa u nás neskôr objavili v Súkromných listoch Fullu a Galandu. Výstava zo zbierok nazvaná „From Picasso to Pollock: Classics of Modern Art“ v architektonickej špirále Franka Lloyda Wrighta je nie prekvapivou, ale príjemnou prechádzkou modernistickou maľbou od Picassa, Kupku či Kandinského až po Pollockov abstraktný expresionizmus.
Projektom, ktorý začiatkom leta vyvolal záujem i polemické reakcie, je „Americký efekt. Globálne perspektívy Spojených štátov“. Je to jedna z mála príležitostí, keď sa do Whitney múzea amerického umenia dostali umelci z tridsiatich krajín, aby Amerike ponúkli akýsi pohľad zvonku na Ameriku samotnú prostredníctvom umeleckých diel najrôznejších techník a médií, ktoré vznikli po roku 1990. Päťdesiat umelcov sa teda vyjadruje nielen k priamemu vplyvu americkej zahraničnej politiky, vojenských aktivít a obchodného či kultúrneho exportu, ale odzrkadľuje aj ich psychologický efekt.
Amerika ako archetyp, symbol ambícií, sklamaní, slobody, sily, ale i zraniteľnosti či ignorancie. Po upozornení na začiatku výstavy, že niektoré diela sa môžu vyjadrovať s nadsádzkou, sa v skutočnosti stretávame s hyperrealistickými skulptúrami prestarnutých amerických hrdinov - šedivý Superman v papučiach (Gilles Barbier) alebo portrét bývalého newyorského starostu Giulianiho zobrazeného ako komunistického vodcu (Zhou Tiehai). To, čo v konzervatívnych kruhoch vyvolalo pobúrenie z možného zosmiešnenia americkej nedotknuteľnosti, sa zahraničnému návštevníkovi môže javiť ako príjemná irónia. Tá sa objavuje v dobre vybranej videosekcii výstavy v niektorých dielach, kde prichádza do kontaktu európska a americká kultúra. Zoran Naskovski vo videu o Kennedyho smrti vyspieva celý príbeh ako balkánsku baladu, nórska výtvarníčka Jannicke Laker zvádza typického amerického chlapca, turistu, aby ho následne - naivného a zraniteľného - vyhodila z bytu.
Americký vplyv zasahuje v rôznych oblastiach nás všetkých, či chceme, alebo nie. Táto výstava nie je zrejme takou, ako by ju bežní Američania chceli mať, ale zato hovorí aj o stereotypoch a predsudkoch, ktoré sú nebezpečné a zbytočné na akomkoľvek kontinente.
Autor: VIERA JANČEKOVÁ, New York
