NEW YORK - Budú dejiny spomínať na Mao Ce-tungovu ženu ako na novodobú Lady Macbeth s rukami špinavými od krvi? Alebo história oslávi Ťiang Čching ako čínsku feministku, ktorú muži zúfalo nepochopili? Nová opera nazvaná Madame Mao sa podľa agentúry AP výrazne prikláňa k prvej verzii.
Divákom sa tají dych, keď neskrotná Ťiang Čching necháva na javisku obesiť svojich odporcov alebo udusí vankúšom svojho manžela Maa, ktorý už bol na umretie. Tieto momenty z inak triezvo vykresleného príbehu sú pre historikov slovom do bitky.
Ako si teda dejiny bývalú šanghajskú herečku Ťiang Čching, ktorá tak učarila veľkému Mao Ce-tungovi svojou jemnosťou, zapamätajú? Mnohým veľkým dejinným postavám perá dramatikov a historikov značne uškodili. Notoricky známym príkladom je hrbatý panovník Richard III., ktorého zapísal Shakespeare do povedomia ľudí ako zloducha prvej triedy. Ďalšou obeťou literátov sa stal taliansky hudobný skladateľ Salieri, ktorého spisovatelia a filmári označili za Mozartovho vraha a uvrhli ho tým do večnej nemilosti.
Maovu ženu však už nikto neoslobodí od faktu, že v pohnutých rokoch 1966 až 1976 sa zmenila v divokú agitátorku kultúrnej revolúcie, dusiacu sa od zloby a túžby po pomste. V roku 1981 bola vodkyňa takzvaného Gangu štyroch odsúdená za účasť na krvavej kultúrnej revolúcii na trest smrti, ktorý bol neskôr zmiernený na doživotie.
Samovražda, ktorú Čching spáchala vo väzení v roku 1991, bola len logickým vyústením jej dramatického života, ktorý sa dostal i na divadelné dosky. Dostávame sa zasa na začiatok - jej obesením sa opera práve začína. (ap/čtk)
