
Wolfgang Tillmans: Tiene.
Linbury Gallery v londýnskej Tate Britain si nespomenie na jediného umelca, ktorému by venovala sólovú výstavu. Až doteraz. V jej priestoroch nainštaloval rozsiahlu retrospektívu Wolfgang Tillmans a narušil tak tradíciu galérie. Vyberal síce z 2300 záberov, ktoré zvečnil v čase od pádu Berlínskeho múru po nedávne protivojnové demonštrácie v Londýne, ale veľká časť vybraných snímok je už pomerne známa. Tradíciu galérie narušil i médiom, ktoré prezentuje - fotografiou. Rozhnevaných kritikov neobmäkčí ani Turnerova cena, ktorú získal ako prvý fotograf pred tromi rokmi. Nikto z ocenených vraj nedostal toľko priestoru ako pôvodom Nemec Wolfgang Tillmans.
V šiestich sálach tradične vlastnoručne prispinkoval a prilepil fotografie. Bez popiskov. Viac ako na rámovanie kladie dôraz na veľkosť záberov a zdanlivo nedbalo strieda formáty v rôznych výškach. Obrovský jeleň vedľa miniatúrnej policajnej helikoptéry. Rozmerný portrét Smokin‘ jo vedľa detailu bieleho trička. Wolfgang Tillmans necháva vždy dosť priestoru pre diváka, aby si vybral, na čom mu záleží.
Ak záleží na jednej veci, záleží na všetkom - tak nazval Wolfgang Tillmans svoju výstavu. Záleží mu na tom, aby chápal objekt, ktorý fotografuje. „Nie som zberateľ suvenírov. Kým človek vedome alebo nevedome nepochopí niečo z podstaty toho, na čo sa pozerá, nemôže vytvoriť dobrý záber,“ tvrdí v knihe s rovnakým názvom, aký nesie výstava.
Potkan, ktorý uteká pred objektívom do kanálu, stojí vedľa zátišia s ružou. Výzva cirkvi na altruizmus visí vedľa supermarketu. Každý záber má vlastnú hodnotu. Ale Tillmans mu rád jeho usporiadaním v priestore pridá novú.
Je majstrom autenticity a tá spája všetky miestnosti. V prvej sú zábery publikované v magazíne i-D. Druhá miestnosť pozostáva z tvorby do roku 1997, kde zaradil aj obľúbenú sériu lietadiel Concords. Tretia miestnosť je hrou s perspektívou - aj tieň mravca tu pôsobí obrovským dojmom a štvrtá je naplnená abstrakciou. Ťažko uveriť, že séria Blushes, ktorá pripomína póry a vlákna ľudského tela, vznikla z fotografického filmu, a nie z maliarskych farieb.
Piata miestnosť už prináša fotografovu novšiu tvorbu. Visí tu i trblietavá masa zlatých doštičiek. Inšpiroval ho New York. „Každý deň som počúval: „Najvýhodnejšia cena!“, vysvetľuje Tillmans v knihe. Preto sa rozhodol preskúmať s fotoaparátom fyzično peňazí. A posledná miestnosť zachytáva protivojnové demonštrácie v Londýne. Stena oproti je posiata pohľadnicovými zábermi z nočného klubu Ostgut, ktoré sa striedajú s fotografiami z kostola. Výstavu ukončuje záber ponožiek porozhadzovaných po zemi. „Je bez citov, vášne, zaujíma ho len krása,“ kritizujú nespokojné hlasy triviálnosť záberov. Fotky Wolfganga Tillmansa dokážu však sprostredkovať podobnú eufóriu ako blikajúce svetlá v tmavých kluboch.
Portrét Wolfganga Tillmansa už visí v Národnej galérii portrétov v Londýne. Sedí na balkóne, ruky prekrížené na pásikavom tričku. Na nohách červené tenisky Reebok. Vedľa je portrét Germaine Greer, Salmana Rushdieho alebo Davida Beckhama. V Londýne žije sedem rokov.
Autor: Londýn