Najvzácnejším exponátom múzea v Buttenheime sú najstaršie zachované džínsy Levi‘s. Vyrobili ich v roku 1880. FOTO - ČTK
, ktoré vyrástlo v tomto starom zrubovom dome.
„Keď som sa v roku 1829 narodil, nohavice sa vtedy nosili plátené,“ hovorí k návštevníkom Strauss. Jeho kovbojská reč sa každopádne hodí k odevu, ktorý v múzeu nazývajú najslávnejšími nohavicami v dejinách. Tento rok v ňom oslávia 150. výročie Straussovho odchodu do San Franciska, kde získal americké občianstvo a otvoril si obchod s textilným tovarom.
Pred 130 rokmi si Strauss s priateľom Jacobom Davisom dali patentovať svoj vynález - pracovné nohavice, ktorých vrecká spevnili kovovými nitmi. Tak sa začala triumfálna cesta geniálnych nohavíc okolo sveta. Z pracovného odevu sa džínsy čoskoro stali nielen módnym hitom, ale aj symbolom slobody, mladosti, nezávislosti a odvážneho ducha.
Džínsy sa dostali i na politickú scénu. V Nemecku vďaka dnešnému ministrovi zahraničných vecí Joschkovi Fischerovi zo Strany zelených, ktorý v nich v roku 1985 prišiel na míting. Dnes sa v nich na svojom ranči s obľubou ukazuje i americký prezident George Bush.
Múzeum Džínsy a kult, ktoré otvorili v roku 2000, už získalo niekoľko ocenení. Expozíciu v zapadnutom Buttenheime doteraz videlo okolo 30-tisíc návštevníkov. „Záujem zahraničných turistov nás neobyčajne teší. Hneď druhý deň po otvorení sem zavítal Japonec,“ vysvetľuje riaditeľka.
Sprievodný film divákom odhalí históriu modrých nohavíc, spôsob ich výroby a životné cesty nemeckého Žida, ktorým nechýbalo vzrušenie a zvraty. Levi sa narodil v rodine podomového predavača odevov práve v čase, keď chudoba a spoločenské obmedzenie nútili veľa Židov emigrovať do Spojených štátov. Keď otec zomrel, matka zbalila tri deti a vydala sa s nimi v roku 1846 do New Yorku.
Zvyšok už je regulárna história - i Leviho Straussa omámila zlatá horúčka v Kalifornii a začal obchodovať s odevmi, ktoré jeho meno urobili nesmrteľným. Ako hovoria v múzeu, „objavil svoju zlatú žilu - látku“. (čtk)
