Theo Angelopoulos (68) autor filmov Lumiere & spol., Odysseova cesta, Prerušený krok bociana, Topio stin omichli, Melissokomos, Athens, Megaleksandros, Anaparastassi či Ekpombi so Zlatou palmou z medzinárodného filmového festivalu v Cannes, ktorú roku 1998 získal za svoj posledný film L‘éternité et un jour (Večnosť a deň). FOTO – ČTK/AP
Angelopoulos nakrútil svoje najznámejšie filmy, ktoré zožali ceny na festivaloch v Cannes, Benátkach a Berlíne, v severogréckom prístavnom meste Solún. Momentálne čaká na nakrúcanie jeho nového filmu niekoľko drevených chatŕč v prístave, v tieni starej rozpadávajúcej sa fabriky. Umelé kulisy splývajú, hladko prechádzajú do skutočného prostredia, veľmi sa od neho nelíšia. Tu sa bude nakrúcať, ako grécki utečenci živorili v skromných, preplnených, rýchlo zbúchaných obydliach.
Angelopoulosov projekt je trilógia o helenizme a láske v dvadsiatom storočí. Otvára ju prvý diel: The Weeping Meadow. Epos sa začne rokom 1919. Červená armáda vpadne do Odesy a vyženie odtiaľ grécku komunitu. Hlavnou postavou je žena, ktorú sledujeme od tretieho po deväťdesiaty rok života.
V druhej časti Tretie krídlo, čo sa odohráva od roku 1953 do roku 1971 v niekoľkých častiach bývalého Sovietskeho zväzu, dej si hlavnú postavu z prvého dielu znovu nájde tesne pred Stalinovou smrťou v uzbeckom hlavnom meste Taškent. Dobrodružný grécky osud sa tiahne celou diaspórou od Sibíri, cez Moskvu, Rakúsko, Maďarsko, Taliansko, New York a Toronto.
Časti trilógie majú byť dokonale rôzne: prvá v štýle starovekej tragédie, druhá ako road movie a finále bude vyzerať ako fantasy – Impossible Return – a bude sa odohrávať v Amerike.
Z idey tejto trilógie presvitá starogrécky precedens Sofoklovej Thébskej trilógie. Projekt za 36 miliónov eur vyzerá predbežne ako veľkolepá hodina dejepisu s otázkou: čo zo starého storočia môže prežiť v novom?
Grécki novinári, ktorých cituje agentúra Reuters, radi pripomínajú, že po počasí bude pri nakrúcaní ďalším veľkým problémom, ako zohnať v Grécku tristo vychudnutých štatistov, ktorí majú hrať v prvom dieli vyhladovaných utečencov. Niektorí k tomu dodávajú, že by sa mohli prihlásiť Angelopoulosovi kolegovia – grécki režiséri.
Na prelome tisícročia zaznamenali v Grécku veľký boom sériovo vyrábané domáce komédie. Táto konjunktúra sa však skončila a aj štátne dotácie sa scvrkávajú. Z tridsiatich troch miliónov eur z minulého roka sa štátna podpora Gréckeho filmového centra zmenšila na osem. Peniaze teraz idú na štvorročný kultúrny program Olympijských hier Atény 2004.
(puk)
