Čiernobiely obraz bez zvuku - to je veľká výzva pre kreatívneho muzikanta. A tak nečudo, že jedným z aktuálnych trendov sa stalo robiť hudbu k slávnym filmom z raného obdobia kinematografie. Philip Glass „oživil“ Draculu, Jeff Mills klasickú snímku Fritza Langa Metropolis a z najvydarenejších symbióz obrazu so zvukom treba ešte spomenúť Cinematic Orchestra, ktorí sa úspešne popasovali s experimentálnym dokumentom Dzigu Vertova Muž s kamerou. V našich končinách sa doteraz k starým filmom väčšinou hrávalo naživo v priestoroch filmových klubov. Už sa však tiež môžeme pochváliť aj prvou nahrávkou.
Kým sa z filmového plátna prvýkrát ozval zvuk, kiná si najímali špecialistov, ktorí sediac za klavírom priamo v sále sledovali obraz a utvárali hudobné pozadie. K niektorým klasickým snímkam existovali partitúry, väčšinou však filmári nechávali priestor pre fantáziu hudobníkov. Dnes to funguje rovnako. Na jednej strane je príklad Glassa, ktorý pre Draculu skomponoval suitu pre sláčikové kvarteto, opačným prístupom k veci je improvizácia priamo k obrazu v reálnom čase. Obe možnosti sa rozhodol spojiť hudobník, pedagóg, publicista a veľký propagátor „intuitívnej“ hudby v Nitre Julo Fujak.
Made in SK
V minulom roku milovníci temných príbehov oslavovali osemdesiate výročie vzniku kultovej filmovej adaptácie románu Brama Stokera Dracula. Snímka nemeckého režiséra Murnaua Nosferatu - Symfónia hrôzy - patrí medzi skvosty svetovej kinematografie, hoci mala zložitý osud. Stokerova vdova bola proti filmovej verzii, vďaka čomu sa hlavná postava musela volať Orlok. Spoločnosť, ktorá Nosferatu produkovala, sa za porušenie autorských práv musela zodpovedať pred súdnym dvorom v Londýne: film museli stiahnuť z obehu a sudca vydal príkaz zničiť všetky jeho kópie. Jedna sa však zachovala a v niekoľkých rôznych verziách s rôznou minutážou koluje po svete.
Pre nás je špeciálne zaujímavé, že podobne ako v románe aj vo filme nájdeme slovenské reálie. Sídlo krvilačného grófa totiž filmári umiestnili do priestorov Oravského zámku. Už len z týchto dôvodov majú naši hudobníci istú licenciu na ozvučenie Draculu. Keď preto pri príležitosti jubilea v apríli 2002 dostal Fujak ponuku z filmového klubu v Nitre, aby hudbou sprevádzal uvedenie Nosferatu, rozhodol sa pripraviť originálny projekt, ktorý možno chápať aj ako svojrázny darček k narodeninám legendárneho filmového vampíra.
Teória v praxi
Po minulosti v alternatívnych skupinách Teória odrazu a Otras multiinštrumentalista Fujak dnes muzicíruje so skupinou tEóRia OtraSu, ktorej zloženie vždy prispôsobuje konkrétnej situácii. Na zhudobnenie filmu si prizval českého violončelistu Jana Kavana, DJ Fera, speváčku Luciu Vadelovú a hráča na elektrický kontrabas Martina Kalinku. Sám obsluhuje preparovaný klavír, „sláčikový“ cimbal a bubon.
„Celú akciu som poňal ako jedinečnú príležitosť viesť kolektívny intuitívny dialóg s dianím na plátne, ktoré v istom zmysle plnilo funkciu obrazovej partitúry,“ povedal na margo CD tEóRia OtraSu: Nosferatu (vydavateľstvo Animartis) jeho hlavný aktér. Pätica hudobníkov sa s nadhľadom nadžánrovo pohybuje v hudobnom teréne.
Fujak pripravil niekoľko charakteristických motívov, ale výsledný tvar určila improvizácia a atmosféra na projekcii. Tri rozsiahle plochy, ktoré nájdete na nahrávke, ponúkajú dramatickú, nie však patetickú hudbu. Zvukovo veľmi zaujímavá je kombinácia akustických nástrojov s razantnými vstupmi DJových vinylov a subtílnym dievčenským hlasom, ktorý občas evokuje Báru Basikovú z éry v skupine Stromboli.
Unikátna audiovizuálna projekcia Nosferatu by sa mala uskutočniť v Prahe a Opave. Bratislava zatiaľ na premiéru čaká. Stane sa tak pri príležitosti prvého kompletného vydania Stokerovej knihy v slovenčine, ktoré pripravuje na jeseň vydavateľstvo Európa?
