
FOTO - ČTK
Sedemdesiatročný Sharif stojí pred kamerou už päťdesiat rokov. K jeho najslávnejším filmom patrí Doktor Živago a Lawrence z Arábie. Na benátskom festivale sa tiež bude premietať jeho najnovší film s názvom Pán Ibrahim a kvety Koránu. V ňom hrá Egypťana, ktorý si adoptuje židovského chlapčeka. Okrem Sharifa bude na festivale za svoje životné dielo vyznamenaný aj producent Dino de Laurentiis.
Omar Sharif prvýkrát vzbudil pozornosť v Lawrenceovi z Arábie roku 1962. Dlhé minúty ho bolo vidieť v pulzujúcej horúčave len ako malý čierny bod na obzore, ktorý sa nekonečne pomaly zväčšoval - jazdec na ťave, hrdý, krutý syn púšte, Sharif Ali Ibn Kharish. Je to veľkolepý a dôstojný výstup, aký žiadny Arab v žiadnom západnom filme nikdy predtým nemal - a vlastne ani dosť dlho po ňom. A bola to vstupenka do klubu filmových hviezd, akú pred Omarom Sharifom ešte žiadny Egypťan nedostal.
To vytrhlo tohto potomka dobre situovanej rodiny egyptského obchodníka s drevom sýrsko-libanonského pôvodu z tieňa jeho ženy, kedysi omnoho slávnejšej filmovej divy Faten Hamama.
Časom sa ukázalo, že vyletel ako balón, čo zablúdi vo výškach, kde premávajú boeingy. Nielenže jeho herecký potenciál bol obmedzený: svetový film, v ktorom vládne prvý svet, jednoducho nemal pre Mohammedovho syna dosť hlavných úloh. Keď už Arabi, takí diví nepríčetní fanatici, nie romantickí milovníci ako Omar Sharif.
Začala sa Sharifova odysea profesionálneho exota. Američania v ňom objavili romantického ruského žida a urobili z neho Doktora Živaga, prípadne čiernookého ruského monarchu Nikolaja II., alebo Džingischána. Japonskí producenti ho obsadili do roly Číňana, Angličania a Francúzi do roly Che Guevaru. Sharif bral všetko, čo sa vynorilo, hral vraj vášnivo rád. V deväťdesiatom piatom už začal byť z nakrúcania trocha unavený a usadil sa vo svojej vlasti, v Egypte, ktorý v podstate ani nevie, čo si s týmto svojím slávnym krajanom - svetoobčanom počať.