SME
Pondelok, 23. máj, 2022 | Meniny má Želmíra

Šperk nám vracia zmyselnosť

KAROL WEISSLECHNER vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu u profesora Rudolfa Filu a potom ateliér interiérovej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Vojtecha ...


FOTO – M. H.

KAROL WEISSLECHNER vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu u profesora Rudolfa Filu a potom ateliér interiérovej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Vojtecha Vilhana. Od roku 1990 pôsobí na VŠVU v Bratislave, kde v súčasnosti vedie katedru úžitkového umenia. Venuje sa voľnej tvorbe v oblasti šperku, objektu, inštalácie, ako aj interiérovej architektúre a dizajnu. Pravidelne sa zúčastňuje na domácich i medzinárodných výstavách a sympóziách. Od štvrtka je v Dome plynárov v Bratislave verejnosti sprístupnená jeho výstava s názvom Šperky a objekty .

Vyštudovali ste interiérovú architektúru, ale dnes sú vašou doménou šperky. Prečo?

„Nechápem to ako zásadnú premenu. Skôr sú to dve oblasti, ktoré sa vzájomne prelínajú. V šperku takisto vystaviam istý priestor, lenže v malom formáte.“

Aká bola vaša cesta k šperku?

„Spočiatku som sa v oblasti voľnej tvorby venoval interiérovým objektom. Roku 1991 som na Kremnickom sympóziu umeleckého šperku spoznal kurátorku Ágnes Schrammovú a ďalších ľudí z tejto brandže. To bol zásadný podnet, aby som sa tejto výtvarnej disciplíne začal venovať systematickejšie. Ovplyvnil ma aj Anton Cepka, náš výtvarný šperkár európskej úrovne. Keď ma oslovil, aby som prevzal Ateliér kovu a šperku, prijal som ponuku a šiel na konkurz.“

Šperk bol jednou z prvých umeleckých foriem. Ľudia odjakživa tvorivo reagovali na svoju telesnosť. Nakoľko je pre vás dôležitý nositeľ diela?

„Moje prvé šperky mali dĺžku aj meter, ale boli ľahulinké a dali sa nosiť. Šlo mi o súhru ľudského tela a objektu. Postúpil som o krok bližšie k telu, až na kožu. Je to pocta, keď si niekto pripne môj objekt. Nositeľ sa stotožní s mojím myšlienkovým svetom a sprostredkúva ho ďalej.“

Vyrastali ste v režime, ktorý v móde a štýle uprednostňoval uniformitu masy. Každá odlišnosť bola podozrivá. Predstavoval pre vás šperk aj istú formu revolty?

„Patrím ku generácii, ktorá vyrastala na dozvukoch subkultúry šesťdesiatych rokov a na rodiacej sa novej vlne. Už ako tínedžer som pre seba aj svoje okolie vyrábal ozdoby. Odlišná štylizácia znamenala protest. No autorský šperk nechápem ako nutne ozdobný artefakt. Je to plnohodnotná forma umeleckého vyjadrenia.“

Lenže u nás naďalej pretrváva rozpor medzi voľným umením a takzvaným úžitkovým, všeobecne považovaným len za akési remeslo. Prečo?

„Obdobie tohto rozdeľovania patrí do predminulého storočia. Takéto hranice sa dávno zotreli. U nás, žiaľ, dodnes úžitkové umenie väčšina kunsthistorikov chápe ako umelecky menej hodnotné. Do zahraničných galérií dávno prenikli gauče, stoličky aj celé interiérové priestory.“

Sme na začiatku storočia dizajnu. Je to šanca pre naše úžitkové umenie?

„Bolo by to chvályhodné. Doposiaľ u nás nemáme múzeum ani stály výstavný priestor úžitkového umenia a dizajnu, hoci v Európe je to vo veľkomestách už štandard. Pritom aj bežné predmety tvoria významnú časť ľudskej kolektívnej pamäti.“

Je aj toto téma vašej aktuálnej výstavy?

„Určite. Zhromaždil som súbor diel z uplynulých dvoch rokov. Šperk chápem ako miniatúrnu osobnú architektúru, ktorá vyvoláva emócie. Inšpiroval ma aj nedávny pobyt na sympóziu v španielskej Vittorii, kde som pracoval s novými materiálmi, alabastrom a pyritom. Na výstave dominujú červená farba, zlato a čiernené patinované striebro.“

V expozícii viackrát používate tvar kužeľa. Prečo?

„Kužeľ je dynamický tvar. V podobe lievika pre mňa symbolizuje všadeprítomný tok energií. Vo viacerých objektoch nadväzujem aj na ikony, relikviáre a iné sakrálne prvky. Snažím sa vytvárať zmyselné predmety. Súčasná kultúra je čoraz banálnejšia, jednoduchšia, zbavená tajomstiev. Pomocou šperku sa snažím vrátiť svetu stratenú zmyselnosť.“

Nosíte sám svoje šperky?

„Rád nosím svoje práce, ale aj diela kolegov. Je zvykom, že na tvorivých sympóziách si autori vzájomne vymieňajú svoje šperky. Človek sa stáva malou chodiacou galériou.“

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  2. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  3. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  4. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  5. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  6. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  7. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  8. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  1. ZŠ v Moldave nad Bodvou bola súčasťou projektu ENGIE Eco školy
  2. Zelenší dvor pre ZŠ Hviezdoslava vďaka projektu ENGIE Eco školy
  3. Príďte si vychutnať výstavu ilustrácií pre deti
  4. Liptovský Mikuláš: V našom meste pes neskapal
  5. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  6. Prečo potrebujeme udržateľné riešenia v oblasti mobility?
  7. Gestačný diabetes mellitus
  8. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  1. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 4 921
  2. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 4 720
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 3 457
  4. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 208
  5. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 1 985
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 579
  7. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 016
  8. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely 882
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Minister financií Igor Matovič.

Posledné dva roky sú výlučne jeho dielom.


24 h
Rodinné sídlo bývalého špeciálneho prokurátora.

Bývalému šéfovi špeciálnej prokuratúry hrozí prepadnutie majetku.


18 h
Mariana Čengel-Solčanská.

Posielame deti, aby na kolenách jachtali do ucha cudziemu chlapovi, že sú zlé.


24 h

Vojna na Ukrajine pokračuje 89. deň.


a 5 ďalší 14 h

Blogy SME

  1. Boris Cíferský: Láska hory prenáša - Keď sa stratí ženích
  2. Lórant Kulík: Výstava fotografií: Dokumentuje momenty zo života, ktoré vidí keď stlačí spúšť fotoaparátu
  3. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  4. Milan Buno: 7 knižných tipov: Tajná vojna, únos v Londýne, atentát ruskej mafie...
  5. Martin Šuraba: Všetko o mojom otcovi
  6. Jiří Ščobák: 32 nejzajímavějších filmů a seriálů, které jsem viděl v roce 2021
  7. Samuel Ivančák: Stretnúť sa s Mariánom Vargom je ako z Borgesovej poviedky (rozhovor)
  8. Roman Kebísek: Identifikovali portrét Margaret Lemonovej od barokového maliara A. van Dycka
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 335
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 7 166
  3. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 6 307
  4. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 6 148
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 183
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 2 779
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 2 633
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 546
  1. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  2. Monika Nagyova: Výhody emočného prejedania sa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  4. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  6. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
SkryťZatvoriť reklamu