SME
Utorok, 13. apríl, 2021 | Meniny má AlešKrížovkyKrížovky
WEISSLECHNER: NIE JE TO LEN TVORBA OZDÔB, ALE PLNOHODNOTNÁ FORMA UMENIA

Šperk nám vracia zmyselnosť

KAROL WEISSLECHNER vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu u profesora Rudolfa Filu a potom ateliér interiérovej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Vojtecha ...


FOTO – M. H.

KAROL WEISSLECHNER vyštudoval Strednú školu umeleckého priemyslu u profesora Rudolfa Filu a potom ateliér interiérovej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení u profesora Vojtecha Vilhana. Od roku 1990 pôsobí na VŠVU v Bratislave, kde v súčasnosti vedie katedru úžitkového umenia. Venuje sa voľnej tvorbe v oblasti šperku, objektu, inštalácie, ako aj interiérovej architektúre a dizajnu. Pravidelne sa zúčastňuje na domácich i medzinárodných výstavách a sympóziách. Od štvrtka je v Dome plynárov v Bratislave verejnosti sprístupnená jeho výstava s názvom Šperky a objekty .

Vyštudovali ste interiérovú architektúru, ale dnes sú vašou doménou šperky. Prečo?

„Nechápem to ako zásadnú premenu. Skôr sú to dve oblasti, ktoré sa vzájomne prelínajú. V šperku takisto vystaviam istý priestor, lenže v malom formáte.“

Aká bola vaša cesta k šperku?

„Spočiatku som sa v oblasti voľnej tvorby venoval interiérovým objektom. Roku 1991 som na Kremnickom sympóziu umeleckého šperku spoznal kurátorku Ágnes Schrammovú a ďalších ľudí z tejto brandže. To bol zásadný podnet, aby som sa tejto výtvarnej disciplíne začal venovať systematickejšie. Ovplyvnil ma aj Anton Cepka, náš výtvarný šperkár európskej úrovne. Keď ma oslovil, aby som prevzal Ateliér kovu a šperku, prijal som ponuku a šiel na konkurz.“

Šperk bol jednou z prvých umeleckých foriem. Ľudia odjakživa tvorivo reagovali na svoju telesnosť. Nakoľko je pre vás dôležitý nositeľ diela?

„Moje prvé šperky mali dĺžku aj meter, ale boli ľahulinké a dali sa nosiť. Šlo mi o súhru ľudského tela a objektu. Postúpil som o krok bližšie k telu, až na kožu. Je to pocta, keď si niekto pripne môj objekt. Nositeľ sa stotožní s mojím myšlienkovým svetom a sprostredkúva ho ďalej.“

Vyrastali ste v režime, ktorý v móde a štýle uprednostňoval uniformitu masy. Každá odlišnosť bola podozrivá. Predstavoval pre vás šperk aj istú formu revolty?

„Patrím ku generácii, ktorá vyrastala na dozvukoch subkultúry šesťdesiatych rokov a na rodiacej sa novej vlne. Už ako tínedžer som pre seba aj svoje okolie vyrábal ozdoby. Odlišná štylizácia znamenala protest. No autorský šperk nechápem ako nutne ozdobný artefakt. Je to plnohodnotná forma umeleckého vyjadrenia.“

Lenže u nás naďalej pretrváva rozpor medzi voľným umením a takzvaným úžitkovým, všeobecne považovaným len za akési remeslo. Prečo?

„Obdobie tohto rozdeľovania patrí do predminulého storočia. Takéto hranice sa dávno zotreli. U nás, žiaľ, dodnes úžitkové umenie väčšina kunsthistorikov chápe ako umelecky menej hodnotné. Do zahraničných galérií dávno prenikli gauče, stoličky aj celé interiérové priestory.“

Sme na začiatku storočia dizajnu. Je to šanca pre naše úžitkové umenie?

„Bolo by to chvályhodné. Doposiaľ u nás nemáme múzeum ani stály výstavný priestor úžitkového umenia a dizajnu, hoci v Európe je to vo veľkomestách už štandard. Pritom aj bežné predmety tvoria významnú časť ľudskej kolektívnej pamäti.“

Je aj toto téma vašej aktuálnej výstavy?

„Určite. Zhromaždil som súbor diel z uplynulých dvoch rokov. Šperk chápem ako miniatúrnu osobnú architektúru, ktorá vyvoláva emócie. Inšpiroval ma aj nedávny pobyt na sympóziu v španielskej Vittorii, kde som pracoval s novými materiálmi, alabastrom a pyritom. Na výstave dominujú červená farba, zlato a čiernené patinované striebro.“

V expozícii viackrát používate tvar kužeľa. Prečo?

„Kužeľ je dynamický tvar. V podobe lievika pre mňa symbolizuje všadeprítomný tok energií. Vo viacerých objektoch nadväzujem aj na ikony, relikviáre a iné sakrálne prvky. Snažím sa vytvárať zmyselné predmety. Súčasná kultúra je čoraz banálnejšia, jednoduchšia, zbavená tajomstiev. Pomocou šperku sa snažím vrátiť svetu stratenú zmyselnosť.“

Nosíte sám svoje šperky?

„Rád nosím svoje práce, ale aj diela kolegov. Je zvykom, že na tvorivých sympóziách si autori vzájomne vymieňajú svoje šperky. Človek sa stáva malou chodiacou galériou.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič
  2. Poznáme finalistov Office roka 2020
  3. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  4. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  5. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  6. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  7. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  8. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  9. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  10. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  1. Goji: bobule šťastia pomáhajú proti depresii
  2. Poznáme finalistov Office roka 2020
  3. Neviete kam tento rok na bezpečnú dovolenku k moru?
  4. Jar je vo vzduchu. Alergie tiež
  5. Kia prechádza transformáciou, vo vrecku má aj Guinnessov rekord
  6. SodaStream na Slovensku predstavuje príchute nápojov od PEPSI
  7. V blízkosti Prezidentského paláca je na predaj 37 apartmánov
  8. Bratia Žampovci majú za sebou veľmi úspešnú lyžiarsku sezónu
  9. Biobavlnu nahradila viskóza
  10. Kedysi rádio, dnes mozog auta. Poznáte históriu infotainmentu?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 53 047
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 24 516
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 21 432
  4. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 18 595
  5. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 13 681
  6. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 13 470
  7. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 10 558
  8. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 10 025
  9. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 9 000
  10. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19 8 650
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Eduard Heger a Igor Matovič.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 372-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 10 716 obetí.

9 h
Ilustračná fotografia.

Výhody prevyšujú riziká.

21 h

Niet nad priateľského diktátora, ktorý žije to, o čom ty len snívaš, a svojich štátnych vedcov si drží pekne nakrátko.