Pri príležitosti Európskeho dňa židovskej kultúry pripravil režisér Jozef Bednárik v bratislavskom Divadle Aréna pásmo Židovská noc. Medzi účinkujúcimi boli tiež Marián Slovák (vľavo) a Ján Galovič. FOTO - ČTK
Kto šábes skutočne využil na oddych, nemal problém vydržať do štvrtej rána pri koncerte Cappelly Istropolitany s virtuózom Jackom Händlerom, pri filme Obchod na korze či hudbe Klezmer band Petra Kuštála zvádzajúcej do tanca. Bývalé letné divadlo na brehu Dunaja je stavané na podobné multižánrové podujatia asi viac ako na hovorené slovo.
Vzájomné ochutnávanie kultúrnych šóletov je životne dôležité. Otázky asimilácie či naopak držania sa vlastnej tradície sú bolestivé. Ako to trefne vyjadril Juraj Špitzer, ak sa aj asimilujete, asi vás nebudú milovať. Nemusíte dodržiavať šábes a jesť kóšer jedlá, obrezaní komunitou na tele či na duchu zostávate stále. Keď sa zo steny vyberie jedna tehla, môže spadnúť celý dom, argumentuje chudobný mliekar Tovje kruté odmietnutie sobáša najmilšej dcéry s Rusom. Motív symbolickej smrti dcéry po zrade židovskej viery je asi najsilnejším momentom muzikálu Fidlikant na streche, z ktorého ukážky boli osou druhej časti večera.
Židovskú noc v Aréne komponovali časovo veľkoryso nad štandard príležitostných pásiem. Povestný bednárikovský stroj na divadlo fungoval aj vďaka profesionalite hercov a čiastočne i technikov z Divadla Andreja Bagara v Nitre. A hoci to chvíľu vyzeralo, že bude program ohrozený nešťastnou haváriou účinkujúcich pár dní pred akciou, do úlohy Goldy na poslednú chvíľu zaskočila Eva Matejková, ktorá si so svojím manželom Marianom Slovákom zaspievala manželský song Či ma ľúbiš? po prvý raz.
Okrem svetoznámeho muzikálu sme sa mohli započúvať do židovských vtipov a niekoľkých inscenovaných poviedok. Decentná scénografia, decentné sprievodné slovo Tomáša Janovica v podaní decentnej moderátorky večera Božidary Turzonovovej, to všetko prepletené decentným prejavom Hany Hegerovej s hlasom stvorený na jidiš piesne. Chýbalo niečo? Že by uvoľnenosť? V snahe byť židovskejší ako Kohn s Grünom dokopy tón upadal do patetizmu. Emocionálny účinok nebol paradoxne najväčší tam, kde popisovali hrôzy holokaustu, ale tam, kde to voňalo po šábesovej škorici, klinčeku či mäte. Program bol rozvrhnutý na celú noc, teoreticky sme sa nemali kam ponáhľať, aj tak však bola cesta odvíjajúca sa doslovne od stvorenia sveta miestami zbytočne rozvláčna. Múdrosť, že život má dve strany podobne ako minca, je v židovstve hlboko zakorenená.
Židovská noc v Aréne padla na líc oficiálnosti. Presviedčanie presvedčených a informovanie informovaných je asi osud podobných vysokoprofilových podujatí. Pri menšej účasti prezidentov či sponzorov a pri väčšom zastúpení ľudí s menej snobským záujmom o blízkovzdialenú kultúru, by sa snáď deklarované výzvy o vzájomnom poznaní, tolerancii a európskom národe naplnili aj spontánnejšie. A to by už bola celkom iná akcia.
