Jaco Pastorius bol pravdepodobne najdôležitejší basgitarista všetkých čias. Len najväčším hudobníkom sa podarí zmeniť štýl hry na svoj nástroj takým spôsobom, že sa nikdy potom nedajú obísť. To dokázal Charlie Parker so saxofónom, Jimi Hendrix s gitarou. Jaco Pastorius si pripísal ešte jedno prvenstvo, objavil bezpražcovú basgitaru a definoval spôsob hry na tento špecifický nástroj s „dreveným“, typicky rezonujúcim tónom a možnosťou kĺzavej, glissandovej hry.
Jaco Pastorius, ktorý vyletel do väčších výšok ako ostatní smrteľníci, zomrel ako úplný „lúzer“. Maniodepresívna psychóza a alkoholizmus z neho spravili bezdomovca, žobral, prespával v Central Parku, klesal stále hlbšie. Po konflikte s vyhadzovačom v bare, zomrel 21. septembra 1987 na následky bitky. Mal tridsaťšesť rokov.
Hral s Patom Methenym, Joni Mitchellovou, slávny bol jeho angažmán v skupine Weather Report, jednej z tých, ktoré menili tvár hudby v 70. rokoch. V roku 1976 vydal debut, ktorý mu priniesol slávu ako lídrovi. Nasledovala spolupráca s vlastným big bandom Word Of Mouth, pre ktorý písal skladby a aranžoval.
Deväť významných svetových basistov Jacovi nahralo peknú poctu album Word Of Mouth Revisited. Vo veľkom obsadení hrajú predovšetkým Pastoriusove skladby, ale aj aranžmány prebratých skladieb, ktoré Jaco upravil. Na albume účinkuje smotánka svetových basistov: Victor Bailey, Richard Bona, Jimmy Haslip, Christian McBride (s basgitarou, nie kontrabasom!), Marcus Miller, Gerard Veasley a Victor Wooten. Plus menej známy Jeff Carswell a Jacov synovec David Pastorius, ktorý sa v tejto spoločnosti naozaj neobjavil kvôli rodinnej protekcii. V jednej archívnej skladbe vystupuje aj Jaco Pastorius osobne.
Big band Word Of Mouth nemal stále zloženie, takže ani na albume nejde o nejaké stretnutie bývalých Pastoriusových hudobníkov po rokoch, ale to vôbec neprekáža, muzikanti sú to znamenití a pod vedením dirigenta Petra Gravesa hrajú ako z veľkej knihy. Sólisticky sa najviac presadil breckerovský tenorsaxofonista Ed Calle (to je meno, ktoré treba sledovať). Väčšina albumu je pastoriovská klasika: Havona a Teen Town z obdobia Weather Report, Jacove sólové skladby Punk Jazz, Continuum a ďalšie. Prevzaté skladby sú dve Shorterova Elegant People a klasický evergreen Killing Me Softly s úplne neuveriteľným aranžmánom; možno až v takýchto chvíľach si človek uvedomí, aký to bol hudobník. Nostalgický duch podporujú fragmenty Pastoriusovho rozprávania medzi skladbami.
Každý zo zúčastnených basistov si našiel svoj prístup a je to vzrušujúce počúvanie. Hutná hudba, sýta, silná a obohacujúca. Marcus Miller prispel aj bonus trackom, skladbou Punk Jazz vo svojom klasickom štýle (bez big bandu, ale s elektronikou).
Na pocty veľkých hudobníkov pozerám trochu podozrievavo, nie som si istý, či sa náhodou zúčastnení hudobníci niekedy nechcú na veľkom mene zviezť. Títo páni to nepotrebujú. Krásne hrajú krásnu hudbu. Tak, ako to robil Jaco Pastorius, ktorý by sa v decembri dožil 53 rokov. Večná škoda ho.
MARIÁN JASLOVSKÝ
