Preslávili ju predovšetkým filmy, ktoré nakrútila z jeho iniciatívy – o zjazde Národnosocialistickej strany Nemecka roku 1934 (Triumf vôle) a o olympijských hrách roku 1936 (Sviatok národov). Obidva filmy sa pritom dodnes považujú za skvele zvládnuté, neobyčajne nápadité svojou technikou a filmovým videním. Fotografku celý život fascinovala dokonalosť krásnych tiel, ktorú obdivovali aj nacisti. Olympijské hry fotografovala ešte raz – akreditovaná pod pseudonymom roku 1972 v Mníchove.
Leni Riefenstahlová sa stala symbolom zvodov nacistickej moci. Ona však až do smrti trvala na tom, že Triumf vôle je „čisté umelecké dielo“, že v ňom niet ani kvapky antisemitizmu. Sťažovala sa, že sa ňu svet díva cez „politické okuliare“. „Kládli ma na roveň zlým veciam, ktoré robili nacisti. Tým som hrozne trpela.“
Po vojne vydala sériu kritikou uznávaných obrázkových kníh o núbijských domorodcoch z južného Sudánu a o podmorskom svete. Americký magazín Time ju zaradil ako jedinú ženu medzi sto najvplyvnejších umelcov dvadsiateho storočia.
(puk)
