Nicholas Winton a režisér Matej Mináč. FOTO – ARCHÍV
V lete roku 1939 spustil Nicholas Winton akciu, ktorú lovec nacistov Simon Wiesenthal neskôr komentoval ako „jeden z najvýznamnejších aktov záchrany ľudských životov z nacistického ohrozenia“. O šesťdesiat rokov neskôr tento strhujúci príbeh spracoval do celovečerného hraného filmu s názvom Všetci moji blízki slovenský režisér Matej Mináč.
„Spolu so strihačom a producentom Patrikom Paššom sme cítili, že Wintonov príbeh bol v hranom filme spomenutý len okrajovo. Preto sme išli ďalej,“ povedal v rozhovore pre SME Matej Mináč (1961).
Vznikol päťdesiatdeväťminútový dokument s názvom Sila ľudskosti, ktorý bude mať v Bratislave za osobnej účasti Nicholasa Wintona premiéru 14. septembra a o dva dni neskôr v Prahe. Sedemnásteho septembra bude súčasne odvysielaný na STV a ČT. Do konca roka budú premiéry v Nemecku, vo Veľkej Británii, Francúzsku, v Holandsku, v USA vo Wiesenthalovom centre v Los Angeles a v Kanade.
Záchrana pod
dohľadom gestapa
Pred dvadsaťdeväťročným Angličanom Nicholasom Wintonom stála sľubná kariéra burzového makléra. Neodkladný telefonát od priateľa Martina Blaka rozhodol, že v decembri 1938 zrušil dovolenku vo Švajčiarsku a išiel do Prahy. Hnedý mor šíriaci sa Európou v jeho intuícii spustil poplašný mechanizmus. Niekoľko týždňov pred nemeckou okupáciou Poľska zorganizoval masovú akciu, ktorej výsledkom bola záchrana 669 detí z ohrozených rodín. Z Prahy do Veľkej Británie vypravil sedem vlakov s deťmi. Takmer žiadny z rodičov týchto detí vojnu neprežil.
„Fascinovalo nás, že tento mladík bez akejkoľvek oficiálnej podpory, bez prostriedkov, len vďaka tvrdošijnému odhodlaniu a odvahe zachránil toľko životov,“ hovorí Matej Mináč. „Keď sme sa spýtali na jeho motív, odpovedal, že niektorí ľudia sa narodia s tým, že pomáhajú, iní zasa nie. On celý život pracuje v dobročinných organizáciách a nevidí na tom nič zvláštne.“
Nicholasa Wintona sprevádzali v Prahe na každom kroku nemeckí špióni a celá akcia bola pod priamym dohľadom gestapa. Hoci nebol v priamom ohrození ako Raoul Wallenberg, ktorý v roku 1944 vyťahoval z transportov maďarských Židov, Nemci ho kedykoľvek mohli uniesť. Bol totiž v kontakte s ľuďmi, ktorí boli na Hitlerovej čiernej listine. Akcia mu vyšla aj preto, lebo sa nebál falšovať doklady, pasy a tým rýchlo získal od gestapa povolenia, bez ktorých by sa akcia neuskutočnila.
Sila dokumentov
Mináč začal pracovať na zbieraní materiálov k dokumentu pred štyrmi rokmi – teda ešte pred nakrútením celovečerného filmu. K dokumentárnej práci sa vrátil po jeho dokončení. Vypočul si množstvo „Wintonových detí“ roztrúsených po celom svete, medzi ktorými nechýbali Joe Schlesinger, rodák z Bratislavy – jeden z najvýznamnejších kanadských reportérov televízie CBC, Karel Reisz – režisér filmu Francúzova milenka s Meryl Streepovou a Jeremy Ironsom, či lord Alfred Dubs – štátny tajomník pre Severné Írsko v Blairovej vláde.
Režisér Mináč mal spolu s producentom Patrikom Paššom šťastie: podarilo sa im dostať k unikátnym materiálom z roku 1939, ktoré zaznamenávali záchrannú akciu deň za dňom. Dokumenty – falošné výjazdné doložky, výstrižky z britských novín, fotografie detí, ich kompletný zoznam, telegramy, listy od rodičov našla Wintonova manželka v starom kufri v roku 1988.
„Vo federálnych archívoch vo Washingtone som našiel čosi mimoriadne,“ hovorí Matej Mináč. „Išlo o nezostrihaný filmový šot z Československa z roku 1939 o deťoch, ktoré odchádzali z Wilsonovej stanice. Žasol som, keď som videl, ako mladý Winton drží na rukách jedno zo zachránených detí. Pri ňom boli lúčiaci sa rodičia. Šot nakrútil americký štáb a nikdy sa nepremietal. Bol to neobyčajný pocit vidieť hrdinu nášho dokumentu, ktorý v Československu za chrbtom nemeckých úradov načierno vyvážal deti, priamo v akcii.“
Wintonov vírus
Zdá sa, akoby Nicholas Winton, aj dnes aktívne pomáhajúci ľuďom, okolo seba šíril „vírus“. Skoro všetky zachránené deti, s ktorými sa nakrúcalo, cítili dlh, ktorý musia splatiť za záchranu. Pomáhajú iným, mnohé samy adoptovali deti, pracujú ako dobrovoľníci v nemocniciach, podporujú charitatívne projekty.
„Nakazili sme sa aj my, tvorcovia a naši spolupracovníci,“ hovorí Mináč. „V Trigon Production mi vytvorili technologické zázemie na vytvorenie diela a vďaka ,vírusu‘ mi venovali stovky nezaplatených hodín. Hudobný skladateľ Janusz Skoklosa nám skomponoval zadarmo hudbu. Skladateľa takéhoto kalibru by sme si inak nemohli dovoliť. Boli by sme radi, keby sa nám tento ,vírus‘ podarilo rozšíriť aj ďalej. Nechceli sme len zaznamenať príbeh, ktorý má šesťdesiat rokov, ale priali sme si ním osloviť aj mladých ľudí. Chceli sme im ponúknuť dobrodružstvo, cez ktoré môžu vykonať čosi pozitívne.“
ĽUDO PETRÁNSKY
