Ivan Fíla vyštudoval réžiu a scenáristiku na Univerzite v Kolíne nad Rýnom. V roku 1996 nakrútil svoj celovečerný debut Lea, ktorý získal spolu 32 ocenení po celom svete – medzi nimi Grand Prix za najlepší európsky film roku na filmovom festivale v Bruseli, nomináciu na Zlatý Glóbus v Los Angeles za najlepší zahraničný film, ako aj na Európsku filmovú cenu FELIX. Film získal aj dva České levy (kamera, najlepší ženský herecký výkon). FOTO – CHARLIE‘S
Slovenská filmová a televízna akadémia uplynulý týždeň rozhodla, že Slovensko bude na 76. cenu Americkej filmovej akadémie Oscar v kategórii Najlepší zahraničný film reprezentovať slovensko-česko-nemecko-rakúsko-francúzska koprodukcia Kráľ zlodejov. Český režisér IVAN FÍLA (1956) nosil v sebe túto tému takmer desať rokov. Inšpirovali ho skutočné príbehy a osudy detí zapojených do organizovanej kriminálnej siete, s ktorými sa stretol v Taliansku a Nemecku začiatkom deväťdesiatych rokov.
„Keď počúvate ich príbehy, je scenár prakticky hotový,“ povedal v rozhovore pre SME Ivan Fíla z Los Angeles, kde sa v týchto dňoch nachádza práve kvôli filmu Kráľ zlodejov. „Zostáva len vybudovať charaktery a pokúsiť sa túto surovú realitu prerozprávať aspoň trochu ľahkou rukou.“
Dokončenie Kráľa zlodejov ste prirovnali k zázraku. Boli chvíle, keď ste už nedúfali, že ho dokončíte?
„Dva roky bolo nakrúcanie prerušené. Vtedy som napísal vyše sedemsto listov a prejazdil polovicu sveta s nádejou, že nájdem niekoho, kto film zachráni. Nebolo to psychicky jednoduché, ale nikdy som to nevzdal.“
Ohrozoval vás čas?
„Hrozbou bolo starnutie našich dvoch detských predstaviteľov. To bol ten biologický, a teda aj časový limit. Našťastie vlani v lete som na kolonáde v Karlových Varoch stretol producenta Rudolfa Biermanna a všetko zázračne vyšlo. Našiel sa investor, ktorý projektu uveril a pochopil, že aj investícia do filmu môže byť návratná.“
Príbeh o malom ukrajinskom chlapcovi, ktorého si kúpi bývalý cirkusový artista a urobí z neho zlodeja, prirovnávajú k novodobému Oliverovi Twistovi. Je to presné?
„Povedal by som, že je to marketingové prirovnanie. Označenie žánru, aby sa ľudia v téme lepšie orientovali. Kráľ zlodejov je najmä poetický film o snoch a stratených ilúziách.“
Ale aj o bezútešných detských osudoch. Prečo práve o nich?
„Osudy týchto reálnych detí ma poburovali, fascinovali, nenechali spať.“
Poznali ste ich?
„Poznal, mnoho. V Taliansku, Nemecku, Francúzsku, Prahe i Bratislave. Sú všade, a za nimi ich večné tiene, ich „majitelia“. Chcel som o tomto svete urobiť napínavý film.“
Ste spokojný s výsledkom?
„Dal som do neho maximum. Hodnotenie ponechám na divákov.“
Nakrúcali ste aj na Slovensku. Čím vás priťahovalo?
„Už prvý celovečerný film Lea som z veľkej časti nakrúcal v okolí Popradu. Teraz som si vybral Letanovce pri Spišskej Novej Vsi. Slovensko má magickú filmovú krajinu, pre mňa najkrajšiu na svete. Veľmi rád sa touto krajinou túlam. Je to aj akási meditácia.“
Ako sa vám pracovalo s hercami, medzi ktorými bolo veľa detí?
„Skvele. Myslím, že Kráľ zlodejov je dosť herecký film, postavený na emóciách hraných z vnútra duše.“
Aký ste typ režiséra? Máte presnú predstavu alebo dávate hercom aj voľnosť improvizácie?
„Som improvizačný diktátor. Keď prídem k presnej predstave, už ju za nič nechcem meniť. Avšak cesty tohto hľadania, toho kreatívneho procesu sú rôzne.“
Žijete striedavo v Prahe, Frankfurte nad Mohanom a Los Angeles. Aký je váš pohľad na ľudí a kinematografiu v rôznych tradíciách?
„Hľadám univerzálne, nadčasové príbehy, ktoré by mohli zaujať divákov z rôznych kultúrnych tradícií. Niekedy to však nie je jednoduché. Aj nadčasové príbehy musia byť späté s konkrétnym prostredím.“
Pri ich hľadaní ste sa zastavili aj pri Stevenovi Spielbergovi. Nakrúcali ste niečo pre neho?
„V jeho štúdiu Dreamworks som pracoval na scenári The Betty Schimmel Story, ktorý som mal aj režírovať. Nikdy sa však nezrealizoval. Na vlastnej koži som tak zažil klasické hollywoodske klišé o diktáte vkusu a peňazí.“
Nepriniesla vám nominácia na Zlatý glóbus za film Lea nové ponuky?
„V Los Angeles som ich dostal asi päťdesiat, ale boli to len také prihlúple braky. Takže som odmietal. Vyprovokovalo ma to na to, že som sa potom vrátil do Európy s jediným cieľom: urobiť Kráľa zlodejov. Netušil som, že to bude trvať skoro štyri roky. Ale malo to hollywoodsky happy end, nemyslíte?“
Kde možno vidieť Kráľa zlodejov?
Film ešte nemá stanovený presný termín oficiálnej slovenskej premiéry, do slovenských kín sa dostane začiatkom roku 2004. Napriek tomu spĺňa kritérium oscarovej nominácie, ktorou je podmienka, že film musí byť sedemkrát za sebou verejne odpremietaný v čase od 1. 9. 2002 do 30. 9. 2003. Niekoľko exkluzívnych projekcií pre verejnosť je až do 24. septembra 2003 každý deň v bratislavskom kine Mladosť. Prvé dni o 17.30 h, od 18. do 24. septembra o 15.30 h a v piatok a sobotu (19. 9. a 20. 9.) aj o 21.50 h.
