
FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
nemusí. Vypredané koncerty – v brazílskom Riu sa na kapelu prišlo pozrieť neuveriteľných 250-tisíc ľudí, v nemeckom Nürburgringu 85-tisíc – a status legendy umožnili Železnej panne pokojný pobyt v londýnskom Sarm Studiu.
Z albumu to cítiť z každého riffu. Nijaké prevratné novinky sa nekonajú, ale muzikantský um je neprehliadnuteľný. „Nepoznám inú kapelu, v ktorej to hudobne navzájom tak iskrí,“ vyhlásil producent albumu Kevin Shirley, ktorý produkoval aj Madonnu.
„Celé nahrávanie bola zábava. Sám som prekvapený množstvom nápadov, s ktorými sme do štúdia prišli. Len sme sa zišli a dali to celé dokopy,“ povedal pre SME pred vypredaným júnovým koncertom v Zlíne gitarista Janick Gers. „Je to jednoduchý a úderný album, na ktorom sme ani neexperimentovali. Veľké pokusy už nepotrebujeme,“ komentoval nový počin kapely pre nemecký mesačník RockHard druhý z trojice gitaristov Adrian Smith.
Jedenásť skladieb trvá 68 minút, ale dlhé piesne sú pre Iron Maiden typické. Nikdy to nebola kapela typu sloha – refrén-sólo-refrén. Vyžíva sa v epických, hoci rýchlych kompozíciách. Trojica gitaristov Gers – Smith – Murray neustále vymýšľa nové a podmanivé riffy a kombinácie. Aj preto album nenudí, hoci piesne Wildest Dreams (Divoké sny) či New Frontier (Nové hranice) sa označeniu vata museli brániť zubami-nechtami.
To epická skladba Paschendale či titulný song majú oveľa silnejší náboj. Iron Maiden nikdy nenahrali vyslovene slabý album a Dance of Death nie je výnimkou. „Stále sme to my. Fanúšik typickú tvrdú rytmiku Iron Maiden odhalí po niekoľkých taktoch. Poznávacie znamenia ako melodické zvraty či masívne gitary stále zostávajú. Aj preto dnes máme toľko fanúšikov,“ hovorí Gers.
Vari len na konci deväťdesiatych rokov to s popularitou skupiny vyzeralo o čosi horšie. Po návrate speváka Brucea Dickinsona zo sólovej dráhy a vrelo prijatom albume Brave New World sa všetko vrátilo do starých koľají. Z kapely sa stala lukratívna záležitosť.
Otázkou je, dokedy starnúci rockeri vydržia s dychom. Masívne celosvetové turné k albumu Dance of Death (v priebehu októbra až decembra absolvujú 32 koncertov v šestnástich krajinách Európy) sa ešte nezačalo, a už kapela púšťa do médií správy, že bude ich posledným veľkým záťahom. Basgitarista Steve Harris tvrdí: „Už nie sme najmladší. Cítime, že potrebujeme spomaliť. A aj naše ďalšie albumy asi bude od seba deliť väčší časový úsek.“ O to dlhšie môžu fanúšikovia krepčiť na Tanec smrti.