Johnny Depp.
FOTO – IMAGE NET
Boli časy, keď boli filmy také silné, že prinášali so sebou ešte aj ďalší biznis a zapĺňali celé tematické parky. Dnes to býva niekedy už aj naopak. Disney prináša do kín úspešné atrakcie, ktoré pôvodne so žiadnym filmom nemali nič spoločné. Ak sa necháte previezť v disneyparku pri Paríži kvapľovou jaskyňou, môžete tušiť, čo vás čaká: strašidelné postavy, kopy ľudských lebiek, ešte väčšie kopy dukátov a kordy, kordy a kordy.
Ešte nikdy sa pirátsky film až tak nepodobal na strašidelnú jazdu. Hoci, keď sa tu šermuje, karty sú rozdané veľmi nerovnomerne: zlosynovi nehrozí ani škrabnutie, je totiž už dávno mŕtvy. To je celkom nový kaliber: zombie v pirátskom mori.
A to je zas pekná metafora samotného žánru. Pirátsky film je dávno mŕtvy a aj tak každých desať rokov vznikne nejaký pokus o oživenie – ktorý potom potvrdí železné pravidlo, že šermovací kostýmový film patrí do truhlice s protimoľovými tabletkami.
Labuťou piesňou starých filmov bol koncom sedemdesiatych rokov šarlátový pirát s Robertom Shawom. Roku 1985 sa Robert Polanski pokúsil o nový začiatok – a prepadol. V deväťdesiatom piatom nasledovala Geena Davis v Ostrove hrdlorezov – a dukáty sa znovu nesypali.
Producent nových Pirátov Karibiku, rutinovaný odborník na action Jerry Bruckheimer sa pritom tváril, ako keby žiadna takáto kríza ani neexistovala. Dáva nám všetko, čo tohtoročné letné hity nemali: operuje v tých najsýtejších žiarivejších obrazoch, na špeciálne zhotovených lodiach, vo všetkých tých krikľavých kostýmoch, a máva krutými ostrými čepeľami. Celý ten staromódny žáner len zľahka vypchá najnovšou počítačovou animáciou: keď za mesačného svitu zo zlých pirátov všetko ľudské doslova poodpadáva a máme ich naraz v splne – a jedine v ňom – pred sebou ako kostry.
V Spojených štátoch napokon práve starožitný artikel zvíťazil a Piráti Karibiku sa ukázali byť najúspešnejším filmom inak biednej sezóny. V amerických kinách zarobil 247 miliónov dolárov.
Piráti z Karibiku majú všetko, čo môžu mať: prekliaty zlatý poklad, krásnu Elisabeth, ktorá sa, pochopiteľne, nechce vydať za otcom – guvernérom vyhliadnutého ženícha – a, samozrejme, ani sa zaň nevydá, a túži po alternatívnom živote pod vlajkou so skríženými hnátmi. A, samozrejme, nechýba zhýralý pirátsky kapitán. Únosu Elisabeth hnusnými pirátmi však postmoderné zrýchlené tempo neprinieslo zmätok, ale presný, rázny strih. A keď kapitán Jack zakotví na karibskom ostrove, réžia rozohráva osvedčenú hru s diváckym očakávaním, ktoré niektoré motívy neomylne prebúdzajú. Vydarená je hra s detailmi: žiadny veľký záber nesníma Johnnyho Deppa, keď pokrčí nosom, aby odfúkol z tváre pero, čo mu skĺzne z klobúka. To pokrčenie si všimneme len tak, mimochodom.
Po palube svojej Čiernej perly si afektovane vykračuje žiarivo vyparádený pirátsky boss odvážnym mejkapom Johnny Depp, ktorému sa posádka lode vzbúrila, a prednáša k tomu kvetnaté monológy. Podľa vlastných slov poňal svoju rolu ako zmes z Keitha Richardsa a Bugsa Bunnyho. Skutočne vyzerá, akoby vypadol z nejakého celkom iného filmu, či historickej prehliadky, ale aj na ňu sa dá úžasne pozerať, aj keď z úplne iného dôvodu.
