NITRA – Šťastná Babylónia, názov prvého večerného predstavenia 12. ročníka festivalu Divadelná Nitra, je príznačný. Doslovne boschovská mätež tvorcov a divákov sa rozbehne už budúci víkend a potrvá do 1. októbra.
Základný kameň ambicióznej veže položí v piatok 26. septembra už spomínaný francúzsky tanečný projekt. Dielo choreografického tandemu José Montalvo a Dominique Hervieu sme už na Slovensku mali možnosť vidieť v apríli 2001 v rámci Francúzskych týždňov na Slovensku; ich Záhrada io io ito ito bola vtedy v Bratislave prijatá s nadšením. Aj tentoraz pôjde o kombináciu zadnej projekcie s pohybom živého človeka – nebude chýbať ani hip-hop, akrobacia, africký tanec či balet. Stavba scény pre Šťastnú Babylóniu sa vo veľkej sále Divadla Andreja Bagara v Nitre začne už tri dni pred začatím festivalu.
Africkú farebnosť a radostný pohyb z otváracieho predstavenia si musíme uložiť do zásoby, keďže väčšina ďalších festivalových produkcií je založená prioritne na texte. Festivalový výber si trúfol na prekvapujúci počet minimalistických, komorne koncentrovaných až monodramatických útvarov. Odcudzeného a chladného Borisa Godunova vládnuceho kovovému aseptickému svetu z inscenácie budapeštianskeho divadla Madách Kamara by už ani sám Puškin nespoznal. Princezná z textu súčasného ruského autora Nikolaja Koľadu bude na veterinárnej stanici márne čakať na svoj rozprávkový osud v produkcii divadla Teatr Polski z Poznani. Medea bude prerozprávaná Hansom Hennym Jahnom a štyrmi hercami v minimalistickej réžii Sándora Zsótéra v rámci projektu Radnóti divadla. Vypočujeme si i ďalší príbeh matky vraždiacej z pomsty svoje dieťa – Anna Šišková ako Mladá žena z koprodukčného projektu Bash, na ktorom výrazne participoval aj British Council, sa stala spolu s kolegami Matejom Landlom, Ľubošom Kostelným a Alenou Ďuránovou priekopníčkou modernej monodrámy na Slovensku.
K osamelým rozprávačom príde našťastie sem-tam niekto aj na návštevu. Medzi očakávaných hostí patrí určite Revízor z najúspešnejšej inscenácie predminulej sezóny v Litve. Po zdvojenej nitriansko-dejvickej oslave menín najmladšej z Čechovových Troch sestier Iriny a po hojne herecky obsadenom Platonovovi z produkcie Vysokej školy múzických umení na konci festivalu opäť prepneme na mono; tentoraz pôjde o sólo režiséra, tanečníka a choreografa v jednej osobe – Nigela Charnocka. „Charnock je bravúrny obrazoborec, ktorý strháva hranice medzi slovami a pohybom, tancom a divadlom, ilúziou a realitou,“ napísal o ňom London Evening Standard. Tancuje a hovorí stále o tom istom – o svojom vzťahu k mužom a ženám, o svojich posadnutostiach, to všetko však s nevídanou energiou, radosťou a vtipom blížiacim sa dobrej tradícii britských „stand-up“ zabávačov.
Vydrží pokope takto náročne postavená veža emócií a vzťahov? Nezrúti sa to všetko na nás? Počkajme až do konca festivalu. K babylonskej veži príde položiť svoj kamienok aj skutočný Bosch, hoci nie Hieronymus, „iba“ Jan-Willem van den, režisér jednej z nominovaných inscenácií so súzvučným názvom Bash, ktorý sa tvorcovia neponáhľali prekladať, možno preto, aby vytvorili dielo dokonalo „bashboschné“.
ZUZANA ULIČIANSKA
