Lídra Elánu Joža Ráža zastihol sobotňajší koncert v pohode. FOTO – ČTK
Superorgazmus alebo Megakoncert, takéto prívlastky dostávala monštruózna akcia na pražskej Letenskej pláni, ktorá v sobotu v nočných hodinách vyvrcholila vystúpením skupiny Elán. V skutočnosti to však bola jedna veľká oldies párty. Keby na jednom z dvoch bočných pódií nevystúpili česká skupina Katapult a speváčka Alice Konečná, dalo by sa povedať, že zmiešané české a slovenské publikum, mládež aj ľudia stredného veku, videli akýsi Socstock, festival slovenských hviezd osemdesiatych rokov.
Elán, Peter Nagy, Meky Žbirka a Lojzo boli za boľševika na výslní. Nagy s Lojzom sa po revolúcii vytratili, Žbirka našiel nový domov v Prahe. Elán na výslnie po pauze opäť vyniesla Rážova havária a jeho hit Voda, čo ma drží nad vodou. Hudba, ktorá mala zostať uväznená v minulosti, sa veľkým ohňostrojom po vystúpení Elánu vrátila. Ako je to možné?
Proti chytľavým melódiám je zdravý rozum bezmocný, napísal pred akciou vplyvný český týždeník Respekt. Strednej generácii v sobotu neprekážalo, že ich idoly majú niečo spoločné s bývalým režimom a mladým zasa nevadí, že „nadsamec“ to nemá v hlave v poriadku. „Nech je Ráž akýkoľvek, jeho pesničky sa mi páčia,“ povedala jedna z mladých návštevníčok Megakoncertu. Táto veta by mohla byť mottom celej, viac ako šesťhodinovej akcie, ktorú podľa prvých odhadov videlo viac než 70-tisíc ľudí.
Elánu patrilo hlavné pódium, jeho predskokanom dve vedľajšie. Po nezaujímavých vystúpeniach slovenskej Lindy a českej Alice Konečnej práve Peter Nagy s obnoveným Indigom ukázal, kam sa bude uberať sobotný večer. „Aj tak sme stáále frájeri“ znelo Letenskou pláňou v podvečerných hodinách, kde v tom čase mohlo byť približne tridsaťtisíc ľudí.
„Prečo to ten Žbirka zobral, však je to inteligentný človek?“ čudovali sa českí novinári pred vystúpením nášho slávika, ktorého sprevádzali dvaja mladí českí hudobníci. Jeho koncert, na ktorom zaznel aj federálny duet s Martou Čo bolí, to prebolí a mix starých hitov, prekonal svojou jednoduchosťou druhú hviezdu večera, českú legendu 70. a 80. rokov Katapult. Traja veteráni pôsobili na rock‘n‘roll predsa len príliš unavene.
Vtedy sa už priestranstvo pred hlavnou tribúnou zaplnilo masou Čechov a Slovákov. Cena lístkov rapídne klesala, tesne pred začiatkom sa dala vstupenka kúpiť iba za 50 korún. Mnoho ľudí však zostalo pred bránami areálu, pretože sa nechcelo tlačiť. „Ahoj Slováci, ahoj Čechoslováci!“ zakričal Ráž a Elán začal koncert titulnou piesňou nového albumu Tretie Oko. V popredí stálo „tvrdé jadro“ Ráž a Ján Baláž, vedľa nich klávesák a spevák Vašo Patejdl. Sprevádzala ich skupina štúdiových hudobníkov, z ktorých vyčnieval bubeník Marcel Buntaj, gitarista Henry Tóth a štvorica mladých vokalistiek.
Líder Elánu príliš nerečnil a aj napriek nedávnym zdravotným komplikáciám bol v dobrej forme. Svoje obľúbené bonmoty nechal doma a nepúšťal sa ani do veľkých predslovov. Sústredil sa len na krátke uvádzanie pesničiek, spev a basovú gitaru. Rozvetvená skupina zahrala asi tridsať piesní, medzi ktorými nemohli chýbať hity ako napríklad Ulica, Kráľovná bielych tenisiek, Neviem byť sám, Tanečnice z Lúčnice, Stužková, Dresy, Zaľúbil sa chlapec či hymnická Nie sme zlí.
Spievajúce federálne publikum, kde sa mihli aj slovenské vlajky a hokejové dresy, sa dočkalo dvoch prídavkov a na úplný záver aj megahitu Voda, čo ma drží nad vodou.
Nebol to risk, že jediný koncert Elánu v tomto roku sa uskutočnil v Prahe. Možno aj preto, že Česi Rážovi tolerujú Mečiara viac ako Slováci a v tamojších rádiách sa vyhráva nepomerne viac slovenskej popmusic z 80. rokov ako u nás. Mohol by sa podobný koncert uskutočniť v Bratislave? Skôr nie.
Počas ohňostroja sa Jožo Ráž stratil za obrovskou konštrukciou a ponáhľal sa za fľašou whisky. V najbližšom čase chce podľa vlastných slov len ležať, pozerať do stropu a rozmýšľať, prečo ho pánboh po havárii nechal na svete. Keď sa mu minú peniaze, možno sa z hory vráti a dočkáme sa ďalšieho Megakoncertu.
Autor: PETER BÁLIKPraha, Bratislava
