Igor Timko (vľavo) s bratom Dušanom. FOTO – TASR
Elán, Žbirka a Müller – mená, ktoré sú masovo populárne v Čechách aj na Slovensku. K nim môžeme prirátať aj košickú skupinu No Name. Šesťčlenná kapela v týchto dňoch vydala nový album Slová do tmy.„My však do tej generácie nepatríme,“ upozorňuje líder No Name Igor Timko, ktorý sa podobne ako ostatní členovia skupiny inak k slovenskému popu 80. rokov hlási.
Vlaňajšia hudobná sezóna bola v Čechách nielen v znamení „roku ďábla“, ale i No Name. „Nonamemánia“ dosiahla vrchol, keď skupina vypredala pražskú T– mobile arénu, kde vystupujú iba svetové hviezdy. „Česi majú výborné country, folk a tvrdú rockovú scénu, ale ten poprock im chýba. A tak im túto medzeru zapĺňajú slovenské skupiny. Jednou z nich sme aj my,“ vysvetľuje úspech basgitarista Viliam Gutray.
To, čo sa páčilo Slovákom, si Česi zamilovali. No Name museli najprv doma vymiesť každý kút, v ktorom sa dalo hrať. Gitarista Roman Timko spomína, že na koncert v Starej Turej prišlo sedemnásť ľudí. „Vtedy sme si povedali: chlapci, ideme zasiať, aby sme o rok mohli žať.“
Po úspechu doma sa ich pozornosť obrátila na Čechy. Tam však kapela nešla naprázdno, priviezla so sebou hity z albumu Počkám si na zázrak ako Žily či Ďakujem, že si. Ale aj tam museli obehnúť množstvo kulturákov, rádií a prostredníctvom megavydavateľstva Universalu sa ponúknuť bossom hudobného šoubiznisu. Tí povedali áno.
Bezmenná skupina, ktorú tvoria štyria súrodenci Timkovci (Igor, Ivan, Roman a Dušan), Zoltán Sallai a Vi- liam Gutray, sa na verejnosti prvýkrát predstavila v súťaži Košický zlatý poklad. To bolo v roku 1996. Onedlho si ich všimlo vydavateľstvo Universal a ponúklo im exkluzívnu zmluvu na päť albumov.
Na debute vytŕčala Nagyova Kristínka iba spí, ktorú skupine nanútila firma, pretože príliš neverila jej hitovému potenciálu. Nie je náhoda, že nasledujúci album dostal názov Počkám si na zázrak. Ak by neprišiel, skupine vtedy naznačili, že dostane „kopačky“. „Bolo to buď, alebo. Našťastie, už po troch mesiacoch sme predali desaťtisíc kusov,“ hovorí Roman Timko.
Tretia nahrávka Oslávme si život pokračovala v nastúpenom trende, ale teraz už s česko-slovenskými hitmi Nie alebo áno a Večnosť.
Málokto možno vie, že história skupiny sa začala písať už v roku 1992. Bratia Timkovci a ich otec, bývalý barový muzikant a dnes najväčší fanúšik, si privyrábali hraním po dedinských zábavách a svadbách. „Museli sme s tým skončiť, bola to už poriadna otrava. Ale dnes vieme, že hrať všetky tie odrhovačky, bola dobrá škola,“ dodáva zhodne Igor a Roman.
