Skupina Travis. Druhý zľava Neil Primrose. FOTO – TASR
Why Does It Always Rain On Me, Sing, Side alebo Flowers in the Window sú pesničky, ktorým sa bolo len veľmi ťažké vyhnúť. Škótska skupina Travis sa v októbri po dlhšej pauze vracia so štvrtým albumom 12 Memories, ktorý je v ich kariére asi ich najhĺbavejšou nahrávkou, čo dokazuje ich aktuálny ponurý singel Re-Offender. Z britpopovej skupiny sa postupne vypracovali na jednu z najuznávanejších kapiel súčasnosti – práve štyria Škóti by mali začať svojím vystúpením šiesteho novembra v Edinburgu tohtoročné odovzdávanie cien MTV. „Myslím, že nás čakajú oveľa vzrušujúcejšie časy. V Glasgowe vzniklo v poslednom čase veľa mladých skvelých skupín a mám pocit, že elektroniku by mohli opäť vystriedať elektrické gitary,“ povedal SME bubeník skupiny NEIL PRIMROSE.
A to ešte pred viac ako rokom sa nevedelo, či vôbec bude chodiť. Minulé leto totiž vo Francúzsku nešťastne skočil do bazéna a zlomil si pri tom tri krčné stavce. Doktori mu predpovedali kolieskové kreslo. „Nasledujúcich šesť mesiacov som stonal ako starý pes. Mal som však veľké šťastie.“
Prekonali ste vážny úraz. Ako sa dnes cítite?
„Je to v poriadku. Bolo to dosť zlé, ale dnes viem, že po vyliečení som dostal novú šancu pokračovať. Keďže sme nahrali dobrý album, na bolesť som už zabudol.“
Váš nový album 12 Memories je oproti predchádzajúcim nahrávkam oveľa osobnejší a melancholickejší. Vyhýbali ste sa priamočiarym hitovým skladbám?
„Nebaví nás už produkovať veľký rockový zvuk, skôr vychádzame z toho, na čom sme vyrástli a čo dnes prežívame. Nový album je organickejší a dospelejší. Nahrali sme ho, ako sa hovorí, priamo od srdca. Máme za sebou už viac nahrávok, ale až o poslednej môžem povedať, že reprezentuje nás a naše myšlienky.“
To je jeden z dôvodov, prečo ste album nazvali 12 Memories? Majú pesničky niečo spoločné s vašou minulosťou?
„Každá z našich nových pesničiek je vlastne spomienka, premenená na pesničku. Je tam málo milostných piesní a viac skladieb o vzťahoch, politike či protivojnových protestoch. Nemyslím si, že je potrebné zaoberať sa politikou, ale dnes sa jej proste nevyhnete. A okrem toho sme po 11. septembri zistili, aký je svet krehký.“
Čo čaká Travis v najbližšej budúcnosti?
„Tešíme sa na turné. Pôjdeme do Európy, ale aj do Ameriky a pokúsime sa osloviť čo najviac ľudí. Budeme hrať vo väčších arénach, tak dúfam, že naše vystúpenia budú pre všetkých dosť vzrušujúce.“
Travis je skupinou, ktorá sa vyhýba pózam drsných rockerov – tvrdíte, že chcete byť k ľuďom slušní a milí. Dá sa to, ak vystupujete pred davom?
„Čím viac sme k fanúšikom otvorenejší, tým viac sú naše koncerty vzrušujúcejšie. Chceme byť k nim pravdiví, lebo stále sa považujeme za výrastkov z Glasgowa. Myslím, že naši fanúšikovia cítia, že sa nehráme na veľké hviezdy. Tým pádom sa k nim môžeme našou hudbou dostať čo najbližšie.“
Magazín Rolling Stone napísal, že váš frontman Frank Healy má strach z koncertovania. Je to pravda?
„Frank nie je veľký priateľ koncertných šnúr. My sa mu však turné snažíme zjednodušiť a zabávať ho.“
V piesni Peace The Fuck Out spieva s vami celý štadión. Ako sa vám podarilo prinútiť futbalových fanúšikov zaspievať tento refrén?
„Frank je veľkým fanúšikom Celticu Glasgow a pred prípravným zápasom s londýnskym Fulhamom presvedčil štyridsaťtisíc fanúšikov, aby si s ním zaspievali. Chorál trval krátko a nám sa ho podarilo našťastie zachytiť. Mimochodom, ja som skôr fanúšikom konkurenčných Rangers.“
Mladí ľudia si dnes Škótov spájajú hlavne s futbalom alebo s kontroverznými filmami typu Trainspotting. Je to pravý obraz vašej krajiny? Na čo ste ešte hrdí?
„Myslím, že ako Škóti sme veľmi vynaliezaví. Vymysleli sme telefón, televízor alebo golf, takže máme byť na čo hrdí. Trainspotting sa mi páči, ale nemá s realitou veľa spoločného. Veď tu nežijú iba feťáci, ktorí sa chcú očistiť a zbaviť drog.“
