Kevin Spacey. FOTO - DPA
ven
Alan Parker, najamerickejší z britských režisérov, ktorých kritici posledných tridsať rokov s obľubou a pravidelne ničia, je režisérom filmov s politickými ambíciami, efektných trilerov a melodrám schopných vyprovokovať vášnivé reakcie. Napríklad ako kedysi drámou Mississippi Burning so svojím zľahka schematickým obrazom FBI, ktorý sa podľa mnohých opieral skôr o legendy ako o skutočnosť.
Tak ako vo svojich predchádzajúcich filmoch aj v Živote Davida Gala pranieruje Alan Parker trhliny právneho systému, ktorý si prisvojil právo rozhodovať o živote a smrti obžalovaného. Na poslednom Berlinale film, mimochodom, už tradične, v porote prepadol.
Príbeh profesora filozofie Davida Gala (Kevin Spacey), odsúdeného na smrť za údajnú vraždu kolegyne Constance Hallaway (Laura Linney), je skrz na skrz špekulatívny, vykonštruovaný. Parker a jeho scenárista Charles Randolph vedome siahli po prostriedkoch senzáciechtivej žurnalistiky, aby ešte hlasnejšie zaznel ich protest proti trestu smrti. Každá scéna filmu a každý drobný detail je tučným písmenom palcového titulku.
Z toho, čo sa v posledných dňoch pred Galovou popravou dozvie newyorská novinárka Bitsey Bloom (Kate Winslet) od kedysi zúrivého odporcu trestu smrti a čo vysvitne aj pri jej vlastnom pátraní, skutočne vstávajú vlasy dupkom. Parkerovi nestačí jednoducho dokázať, že právny systém Spojených štátov je omylný a že je tu nebezpečenstvo, že na smrtiacu injekciu zomrú aj nevinní. Pridáva k tomu ešte ďalšie ostré témy ako rasizmus a eutanáziu. Okrem toho si podáva aj výhonky politickej korektnosti, predovšetkým v akademickom prostredí, a predsudky ničiace každého, kto upadne do podozrenia zo sexuálneho delitku.
V spleti týchto tém vzbudzujúcich vášne zašiel Parker naozaj priďaleko. Z filmu cítime vedomie veľkého poslania, ktoré pripomína veľkých hollywoodskych liberálov päťdesiatych a šesťdesiatych rokov.
Pre krikľavé efekty a manipulatívnu konštrukciu vyzerajú Parkerove filmy na prvý pohľad takmer vulgárne. Napriek tomu majú v sebe čosi poetické. Keď sa na chvíľu poddáme tomuto typu politického bulváru, tak za filmom ako Život Davida Gala a za srdcervúcimi gestami jeho hercov, najmä Kevina Spaceyho, ktorý tentoraz celkom podľahol manierizmu - to je napočudovanie tiež jedna z jeho hereckých tvárí, budeme vidieť tiché zúfalstvo.
Parker dobre vie, že svet sa nedá zredukovať na jednoduché protiklady a klasický protestný film sa pri poslednom obrate, ktorý všetko zmení, stane takmer až filozofickou meditáciou o vykupujúcej sile smrti.
