Nájomná vrahyňa zmení život a chce sa vydať. V kostole však bývalí parťáci zmenia svadbu na masakru. Vitajte vo svete Kill Billa, štvrtej krvavej spŕšky na plátne od režiséra Quentina Tarantina.
Po šiestich rokoch filmárskej pauzy Tarantino zhrnul svoju lásku k bojovým umeniam, japonskej animácii a televíznej šou Kung fu do neúctivého, fyzického útoku na zmysly divákov.
Sú tu všetky zavedené značky jeho režisérskeho rukopisu: zamotaný dej, úžasný soundtrack so zabudnutou retro hudbou, excentrický casting miešajúci mladé herecké hviezdy s osvedčenými veteránmi plátna. Výsledok určite privedie jeho najvernejších fanúšikov do vytrženia, hoci skeptici budú mať pocit, že jeden z najosobitejších súčasných režisérov začal parodovať sám seba.
Vo filme, ktorého štýl tak opovrhol obsahom, je jasné, že zápletka musí byť rovnako priamočiara ako názov. Uma Thurman hrá nevestu, ktorá sa preberie po piatich rokoch z kómy s odhodlaním pomstiť sa bývalým kolegom. Po desivom úteku z nemocnice, odletí na japonský ostrov Okinawa, kde sa naučí narábať so samurajským mečom. Odtiaľ zamieri rovno do Tokia vybaviť si účty: prvým menom na zozname je hlava yakuzy.
Znie to jednoducho, ale prvá časť Kill Billa sa už takmer končí, kým sa nevesta pustí do súboja s japonskou mafiánkou a ledva sa tu mihne Bill, záhadný hlavný cieľ jej pomsty. Film vyvrcholí omračujúcim súbojom v tokijskej reštaurácii, ktorý trvá štyridsať minút. Počas neho Uma Thurman zlikviduje takmer stovku protivníkov. Z každého z nich striekajú gejzíry krvi, a ich končatiny odlietavajú na všetky strany.
Samozrejme, Kill Bill by mohol byť najkrvavejším filmom v histórii, ale násilie v ňom je extravagantné. Dosť ťažko je hodnotiť film bez poznania celku. To je jeho najväčší problém – pôsobí ako rozšírený reklamný šot k druhému dielu. Je to odvážny gambit, ale presne po tom dychtíme pri značke Quentin Tarantino.
Autor: PETER KOLÁRIK
