Kent Nagano diriguje Brucknera. FOTO - ŠTEFAN KÖNÖZSI
V piatok večer sa slávnostným galakoncertom opernej hviezdy Edity Gruberovej skončili Bratislavské hudobné slávnosti. Dvojtýždňový festival klasickej hudby s najdlhšou tradíciou opäť potvrdil, že napriek dlhodobým rečiam o kríze môže aj tento žáner osloviť široké publikum. Ak sa vie správne predať.
BHS kladú väčší dôraz na prezentáciu interpretov než konkrétnych skladieb. To nie je výhrada, koniec koncov festival, ktorý už aj tak intenzívne vylepšuje úroveň tunajšej (ne)pravidelnej koncertnej prevádzky, si pravidelne objednáva aj pôvodnú skladbu od domáceho autora. Istým rizikom však je, že umelecká úroveň potom odzrkadľuje jeho rozpočet, čo sa v prípade BHS prejavuje obmedzenými možnosťami angažovania špičkových svetových orchestrov. Napriek tomu sa tento rok organizátorom podarilo pripraviť niekoľko výnimočných koncertov.
Štyria elitní interpreti, dominancia klavíra a ruskej hudby - tak sa dá stručne charakterizovať 39. ročník festivalu. Počas otváracieho večera Slovenskú filharmóniu dirigoval Jiří Bělohlávek. Ešte rok síce bude trvať, než sa práci s orchestrom bude môcť venovať naplno, ale vždy lepšie ako predlžovanie šéfdirigentského bezvládia, ktoré nikomu neprospievalo. Najmä vo výbere z Prokofievových suít k baletu Romeo a Júlia sa jasne ukázal potenciál budúcej spoločnej práce.
Je dobré, že na Bratislavské hudobné slávnosti sa darí privážať hviezdy, ktoré v lete koncertujú na festivale v Salzburgu. Okrem recitálu mladého klaviristu Arcadiho Volodosa bol výnimočným zážitkom aj koncert Nemeckého symfonického orchestra pod vedením Kenta Nagana. Človek nemusí milovať symfonické kolosy Brucknera, aby si uvedomil, že v špičkovej interpretácii ich vydrží počúvať aj viac než hodinu. To isté sa stalo aj v prípade večera Petrohradských symfonikov, ktorí hrali Šostakovičovu populárnu Leningradskú symfóniu. Keby sa všetka klasika hrala takto, nemala by žiaden problém.
Kým dielo skladateľky Iris Szeghy Homeward pre orchester, ktoré vzniklo na špeciálnu objednávku BHS, nevyznelo úplne presvedčivo, autorský koncert z diel Vladimíra Godára sa dá bez váhania označiť ako udalosť sezóny. Premyslená dramaturgia, štyri premiérové skladby, hudobníci ponorení do vzájomnej komunikácie, Iva Bittová ako sólistka - keď navyše tradičné osvetlenie v Redute nahradili sviečky, večer presne naplnil zámer svojho názvu Jubileá, lamentá a meditácie. Záverečná koncertantná skladba Regina coeli zaznela pre veľký úspech aj ako prídavok.
Je dobré, že festival pokračuje aj v súťaži mladých interpretov. Nový názov New Talent je síce trocha nešťastný, ale poslanie sa nezmenilo. Zo štyroch finalistov, ktorí sa predstavili publiku na jednom koncerte, nakoniec uspel Penguin quartet. Bolo síce trocha čudné, že sláčikové kvarteto súťaží so sólistami sprevádzanými orchestrom, ale víťazstvo si štyria mladí Česi za precítené podanie Dvořáka rozhodne zaslúžili.
Bratislavské hudobné slávnosti 2003 opäť ponúkli kľúč k vyššiemu záujmu o klasickú hudbu. V prípade anglického organistu Bowersa-Broadbenta sa ukázalo, že aj keď nie je interpret superhviezdou a hrá v nedeľu ráno zaujímavý program, dokáže zaplniť viac než polovicu veľkej sály. A keď sa pozve superhviezda, akou bola operná diva Edita Gruberová, tak aj sa počas predpoludňajšej verejnej generálky Reduta zaplní tak, že sa musia otvoriť vstupné dvere do foyer, aby ju mohli počuť všetci diváci. A o tých ide predovšetkým.
