FOTO – ČTK
V novom filme šesťdesiatpäťročného Ridleyho Scotta Podvodníci hrá Nicolas Cage podvodníka. Chlapíka, ktorého každý preklína, ktorý číha na vašu ľahkovernosť, naivitu, dôverčivosť a túžbu mať sa lepšie, aby z vás vycical peniaze. Okrem iného aj na ľudskú chamtivosť a hlúposť. Preto sa môže stať, že býva sympatickejší než jeho obete. Podvodníci patria k najcharizmatickejším filmovým postavám vôbec. Diváci obdivujú ich talent, drzosť, vynaliezavosť a presnú prácu. Nový Scottov film je komédia – jeho pokus predviesť sa tentoraz ako klasický rozprávač príbehu – o podfukoch. Práve o tom sa pri európskej premiére rozprával s novinármi.
V Podvodníkoch hrá Nicolas Cage podvodníka. Už ste niekedy naleteli podvodníkovi?
„Nepamätám sa. Ale to preto, že som z tej istej brandže. Manipulujem publikum. Odvádzam pozornosť, aby si nikto nevšimol trhliny v logike alebo pritiahnuté fakty.“
Čo má dobrý film spoločné s vydareným trikom?
„Že naň ľudia naletia. Chňapnú po diamante a nakoniec nemajú v ruke nič.“
Chcete prirovnať svoje filmy k bižutérii?
„To nie. Veď publikum má z toho radosť, keď je rafinovane vodené za nos.“
Ktorá skúsenosť je pre človeka dôležitejšia: podvádzať alebo stať sa obeťou podvodu?
„Neviem. Asi radšej podvádzam. Podvodníci sú gauneri, ale nie zloduchovia. Nicolas Cage vo filme povie: ‘Neberiem ľuďom peniaze, oni mi ich dávajú.‘ Chce sa tak zbaviť viny, ale z toho vidieť, že sa cíti vinný.“
Sú filmy, ktorým treba bezo zvyšku veriť, a filmy, ktoré si vychutnáte práve tým, že o všetkom treba zapochybovať. Nie je to tak?
„Neviem. Možno nie je veľa divákov, ktorí v mojich filmoch zaňuchajú podfuk, ale tí majú potom v ďalšej rovine z filmu možno ešte väčší pôžitok.“
Je ťažšie nakrútiť film, pri ktorom už pre samu tému – podvody – diváci dávajú pozor na každú drobnosť?
„Nie. Lebo aj ja dávam pozor na každú drobnosť.“
Hrdina, ktorého hrá Nicolas Cage, je úzkostlivý a trpí mániou čistoty. Jeho partner, Sam Rockwell, žije v neporiadku a špine ako ryba vo vode. Čo väčšmi podnecuje vašu tvorivosť, poriadok alebo chaos?
„Poriadok. Keďže sa viem dobre zorganizovať, nemám strach z chaosu. To je džob režiséra: priviesť chaos do usporiadaných koľají.“
Nič nenechávate na náhodu?
„Scenár k filmu Thelma a Louise napísala Callie Khouri, ktorá vtedy pracovala v recepcii jednej firmy. Preto si jej scenár nikto nevšimol. Rok ho rozosielala, kam vedela, než sa dostal ku mne. Prečítal som si ho a bol som absolútne nadšený. Nakrútili sme film a Callie dostala Oscara.“
Keď Nicolas Cage uvidí na koberci fľak, rozzúri sa. Vraj ste na tom podobne, keď je v zábere čosi, čo tam nepatrí. Je to tak?
„Cageova postava je ako ja. Presnejšie povedané, som to ja. Keď som si zariaďoval v L.A. dom, kúpil som si biely koberec. Bol som ním nadšený. Kým ho nezakvickali prví hostia. Nevedel som to zvládnuť. Je dôležité, že postava má moju povahu. Musí sa mi dostať do krvi.“
Niekedy sa vám vyčíta, že vaše zábery sú úplne vyčistené, ako z reklamy?
„Ako vyčistené?“
Napríklad, Thelma a Louise sa odohráva hlavne na americkom juhozápade, kde je večne sucho, ale vy ukazujete ulice lesklé od dažďa, lebo sú krajšie.
„Nenakrúcam dokumenty. Toto je zábavný priemysel. Ale uznávam, že aj ja sa v tomto trochu mením a začínam mať pred skutočnosťou väčší rešpekt. Kľúčová bola pre mňa skúsenosť s Čiernym jastrabom. Sú filmy, v ktorých je režisér aj trochu novinárom. Musíte ukázať, čo sa deje, tak presne, ako sa to len dá. Myslím si, že je to isté rozšírenie obzoru.“
V Čiernom jastrabovi ste divákom ponúkli jedinečný, ale aj dosť nepríjemný zážitok: neboli v kine, ale vo vojne, ako keby sami blúdili v labyrinte smrti. Nemali ste z toho strach?
„Skôr ľutujem, že som nenakrútil záver tak, ako som pôvodne chcel: s úplne dezorientovaným generálom Garrisonon, ktorý viedol celú operácie, a nakoniec sám nevie, ako sa odtiaľ dostať.“
Nakrútili ste za sto miliónov dolárov najponurejší film v dejinách filmu. Čo vy na to?
„Podstatné je, aby ktosi nakoniec položil otázku: Čo tu vôbec robíme? A: čo sme tu vlastne stratili? Druhá alternatíva je sedieť so založenými rukami a neurobiť nič. Keď uvidíte na zemi ležať zranené dieťa a okolo neho sa zlietajú krkavce, čo urobíte? Prídete a odoženiete ich. Druhá vec je, ako sa to nakoniec skončí. Keby prezident Bush našiel v Iraku zbrane hromadného ničenia, bol by dnes hrdina. Ale tie sa nenašli a on vyzerá ako idiot.“
