Daniela Šinkorová ako doktorka Naďa Šulcová. O novej Nemocnici na okraji mesta po dvadsiatich rokoch nájdete viac v pondelňajšom vydaní denníka SME. FOTO - OLGA SVOBODOVÁ
Na obrazovkách Českej televízie v pondelok večer a na Markíze o dva týždne neskôr preskočia hrdinovia televízneho seriálu Nemocnice na kraji města dvadsať rokov a začnú prežívať svoje nové osudy v nových trinástich dieloch. Okrem dôverne známych postáv, ktoré sa aj zásluhou nespočetných repríz stali v osemdesiatych rokoch súčasťou československých socialistických domácností, sa v seriáli po dvadsiatich rokoch, pochopiteľne, objavia aj nové tváre. Jednou z nich je mladá doktorka Naďa Šulcová, ktorú hrá slovenská herečka a speváčka pôsobiaca v Čechách DANIELA ŠINKOROVÁ.
Je postava doktorky Šulcovej z hľadiska celého seriálu významná?
„Určite áno.“
Čím?
„Cez ňu sa filtruje veľa problémov a konfliktných situácií. Je to ambiciózna mladá lekárka, ktorá sa napriek vekovému rozdielu zaľúbi do doktora Blažeja a tento vzťah sa ukáže osudný.“
Čo bolo ťažšie? Získať túto rolu alebo ju zahrať v obklopení českých hereckých autorít?
„Jedno aj druhé. Som v prvom rade muzikálová herečka, čo najmä pre divadelných a filmových režisérov znie takmer ako herecký secondhand, takže som režiséra Hynka Bočana musela tvrdo presviedčať, že Šulcovú zvládnem.“
Prvé série Nemocnice v televízii vysielali, keď ste boli ešte dieťa. Ako si na ňu spomínate?
„Pamätám si hlavne na nedeľné predpoludňajšie reprízy. Tie staré časti mi evokujú pocit domova.“
Čo ste mali zo seriálu najradšej?
„Mojou obľúbenou postavou bola doktorka Králová v podaní Jany Štěpánkovej.“
Prečo?
„Bola statočná, vtipná a introvertná - a to sú vlastnosti, ktoré oceňujem. Hlavne na začiatku nakrúcania to bol zvláštny pocit, stať sa súčasťou niečoho, čo bolo predtým pre mňa len virtuálnou realitou v skrinke televízora.“
Vy ste sa však medzi hereckú elitu tiež zaradili, keď ste tento rok v marci získali v Prahe prestížnu Cenu Thálie za výkon v inscenácii Kristián, s prihliadnutím na úlohu Velmy Kellyovej v muzikáli Chicago.
„Áno, ale Nemocnicu sme nakrúcali predtým.“
V Čechách pôsobíte vyše desať rokov. Hneď po skončení brnianskej JAMU ste hrali napríklad Sugar v Niekto to rád horúce, Daisy v Plese v hoteli Savoy a napokon aj Cenu Thálie ste získali za úlohu Zuzanky v muzikále Kristián, ktorú ste hrali a stále hráte v brnianskom Mahenovom divadle. Čo vám zostalo z Brna?
„Mám ho rada. Veľa ľudí si dokonca myslí, že som z Brna, a sú prekvapení, keď zistia, že som Slovenka. Jazykovo som sa musela preprogramovať na češtinu, čo pre mňa znamenalo zabudnúť na všetko, čo ma prácne naučili v Bratislave na konzervatóriu. Daňou je, žiaľ, skutočnosť, že mi odchádza slovenčina. Intonačne i tvaroslovne. Je len zopár hercov, ktorí dokážu češtinu i slovenčinu súbežne profesionálne používať a ich práca znesie tie najprísnejšie kritériá.“
Ktorí to sú?
„Silva Turbová, Marián Labuda, napríklad.“
Je nejaká úloha, po ktorej túžite?
„Je, samozrejme.“
A to?
„Miss Saigon, ktorú napísali a skomponovali Alan Boubill a Michael Schonberg, autori slávnych Les Misérables. Mám doma anglické libreto a nahrávku, tak si s ňou raz tíško, raz nahlas pospevujem. Ale v januári v plzenskom divadle začínam skúšať Sally Bowlesovú v Kabarete Boba Fossa, čo je jedna z najkrajších a najnáročnejších muzikálových postáv vôbec.“
ELENA KOTOVÁ, Praha
