Victor Bailey FOTO SME – PAVOL FUNTÁL
Aj to je jeden z charakteristických obrázkov festivalu Bratislavské jazzové dni, ktorý sa včera večer skončil.
Opäť sme teda dostali megaporciu hudby, ktorá sa hráva skôr v kluboch než na veľkých pódiách. U nás je to takmer jediná šanca, ako sa k jazzu dostať, pretože o pravidelných koncertoch zahraničných hviezd tu stále len snívame. Občas sa potom stane, že veľké mená na plagátoch sú istým sklamaním: „Nehrá zle, ale headliner to nie je,“ zhodli sa traja päťdesiatnici počas vystúpenia nevýrazného Mina Cinelu a pobrali sa do zadymeného vestibulu dať reč so známymi. Nemali kde sedieť (nehovoriac o drahom pivu) – beznádejne vypredaná Spoločenská sála praskala počas koncertov najväčších hviezd vo švíkoch, kým na druhej strane v torze Estrádnej sály, ktorá pamätá na nezabudnuteľné večery s Bobbym McFerrinom či Herbie Hancockom, sa pri pár stoloch dala sledovať len videoprojekcia a prestávkové sety mladých slovenských hudobníkov.
„Džezáky“ tento rok ponúkli najmä hviezdy basgitary – Victor Bailey a Marcus Miller patria medzi absolútnu špičku. Prvý menovaný potvrdil, že je nielen nápaditým hráčom, ale aj skladateľom a osobitým spevákom. Hlavná postava festivalu Peter Lipa si dal k tohtoročnej šesťdesiatke oneskorený darček a okrem dramaturgovania a moderovania si po piatich rokoch opäť aj zahral (tentoraz coververzie beatlesoviek).
„Kritici si viac cenia nové veci a experimentovanie a poslucháči skôr to, čo poznajú,“ povedal Lipa v rozhovore pre SME pred začiatkom festivalu. Z tohto pohľadu sú BJD skôr pre široké publikum, ale priestorový problém je z roka na rok vypuklejší. Mnohí museli počúvať jazz celý večer postojačky, ale väčšine z nich to neprekážalo.
Podrobnú reportáž Mariána Jaslovského z celého festivalu si budete môcť prečítať zajtra.
