FOTO – REUTERS
In Time: The Best Of R.E.M. 1988 – 2003 je názov novej kompilácie najväčších hitov skupiny pochádzajúcej z malého amerického mestečka Athnes. „Je to zároveň príbeh hudobníkov, ktorí sa chceli stať najlepšou hudobnou skupinou na svete,“ dodal pre britský magazín Q jej frontman Michael Stipe.
Album zahŕňa najväčšie hity z druhej polovice ich hudobnej dráhy, ktorá sa začala v roku 1988 s albumom Green, až po ich zatiaľ poslednú radovú nahrávku Reveal z roku 2001. Ich cesta časom obsahuje všetko podstatné, čo skupina utvorila – od Losing My Religion, Everybody Hurts, Imitation of Life, Stand alebo The Gread Beyond a Man On the Moon, piesne z Formanovho filmu Muž na mesiaci až po nové pesničky Bad Day a Animal.
Prvý singel z albumu Bad Day, ktorého raná verzia vznikla už v roku 1986, by mal potvrdiť návrat speváka Stipa, gitaristu Petra Bucka a basgitaristu Mika Millsa, ktorých v roku 1998 opustil bubeník Bill Berry, do starej formy. Myslíte si, že zabudli písať skvelé refrény? Bad Day hovorí o opaku, napísal o tejto skladbe internetový dotmusic.com.
R.E.M. vznikli začiatkom osemdesiatych rokov, s nezávislou značkou I.R.S. Vydali päť albumov a následne sa upísali mamutej spoločnosti Warner Bros. R.E.M. sa z obľúbencov študentov amerických vysokých škôl kombinujúcich zvuk šesťdesiatych rokov, novej vlny a punkovej zanietenosti, stala svetová hviezdna kapela.
Albumom Green sa predstavili širokému publiku. Následné folkrockové Out Of Time (1991) a Automatic For The People (1992) ich definitívne vtiahli do hudobného šoubiznisu. Monster (1994), ich výlet do sveta tvrdšej rockovej hudby, mal dobré ohlasy, aj keď bolo cítiť, že nestačí na svojich predchodcov. Nie celkom jednoznačný trend pokračoval aj v rôznorodom New Adventures in Hi-Fi (1996). Po Berryho odchode sa R.E.M. rozhodli pokračovať v trojici a chladné vzťahy medzi členmi sa prejavili na osobnom „elektronickom“ albume UP (1998). Avizovaným návratom do obdobia prelomu 80. a 90. rokov sa nestal ani nasledujúci a zatiaľ posledný album Reveal.
Nepodarilo sa im stať sa „najlepšou kapelou sveta“ – čo bolo ich najvyššou ambíciou. No dnes sa cítia ako znovuzrodení a túžba písať sviežu hudbu v nich podľa Bucka zostala: „Vždy to znie pochybne, keď ľudia hovoria, že ich najlepšie veci ešte čakajú. Ale to je asi jediné, čo ťa drží pri živote, nie?“
