Oblé sochárske línie na novej filharmónii v Los Angeles – typický Frank O. Gehry. FOTO – REUTERS
Len máloktorá architektúra vyvoláva toľko polemík ako sochárske kreácie Franka O. Gehryho. Jedni mu hovoria, že zatiahol architektúru do slepej uličky, iní zase, že sú to nadčasové vízie. Autor Tancujúceho domu v Prahe či Guggenheimovho múzea v Bilbau sa len usmieva: „Tak si to predstavujem. Ľudia nesmú byť pri týchto stavbách ľahostajní.“
Jeho steny nepoznajú pravý uhol. Hmotu tvaruje ako želatínovú tortu, ktorá akoby vykypela kuchárovi z hrnca. Gehryho hra s tvarmi má príchuť nefalšovanej originality. Zanecháva za sebou stavby, ktoré provokujú. „Občas mi hovoria, že to nie je architektúra, ale samoúčelná exhibícia,“ povedal sedemdesiatštyriročný Gehry pre agentúru Reuters. „Ja tvrdím len jedno – chcem robiť také stavby, aby sa v nich ľudia dobre cítili a mali pocit krásna.“
Pôvodom kanadský architekt žijúci v kalifornskej Santa Monice Frank Gehry patrí stále k najzamestnanejším architektom súčasnosti. Práve dnes sa gala koncertom otvára v Los Angeles jeho nová stavba filharmónie, ktorá stála 274 miliónov dolárov. Má 2 265 miest na sedenie a pracoval na nej šestnásť rokov. Pôvodne boli losangeleskí filharmonici v Dorothy Chandler Pavillon, situovanom oproti cez ulicu. V budove, kde sa odovzdávajú aj Oscary. „Chandler je však multifunkčným priestorom a takéto často trpia na nevhodnosť na špecifické použitie,“ hovorí architekt. „Som rád, že vážna hudba bude v Los Angeles odteraz znieť vo vlastnej stavbe.“
„Nikdy nezostávam so svojimi úvahami sám,“ povedal Gehry v rozhovore pre New York Times z roku 1989, keď mu udelili Pritzkerovu cenu – najprestížnejšie architektonické ocenenie na svete. „Vždy som sa snažil komunikovať s budúcim užívateľom stavby. Vždy načúvam jeho predstavám.“
(pet)
