Chad Kroeger (Nickelback).
Skupiny Nickelback, Limp Bizkit a The Rasmus vydali nové albumy„Nickel, back (päťcenťák naspäť),“ roky hovorieval v kaviarni v kanadskom Vancouveri blonďavý Chad Kroeger za pokladňou. Káva v podniku stála 1,95 dolára a každý mu dával dva doláre. Chad ako spievajúci gitarista v tej chvíli nemohol tušiť, že o pár rokov sa kapela, ktorej názov vznikol spojením dvoch slov, stane motorom súčasného rockového mainstreamu.
Kanadský nikel sa vracia
Nickelback vyrastali na Metallice a hrajú melodický hardrock, z ktorého veľmi intenzívne cítiť inšpiráciu legendou grungeovej scény Nirvanou. Dlho bola kanadská štvorica len jednou z mnohých, až prišiel hit How you remind me z tretieho albumu Silver Side Up z roku 2001, ktorý otvoril skupine všetky dvere. „Rok po ňom sa naše zárobky stali rozprávkovými,“ priznal Mike Kroeger, Chadov brat a basgitarista.
Už niekoľko dní majú Kanaďania na trhu štvrté CD The Long Road, ktoré pokračuje v nastúpenej línii. Oproti Silver Side Up neprináša nič nové. Pútavé melódie sa z pulzujúcich gitár vylupujú len po viacnásobnom počúvaní. Práve v tom je však príťažlivosť kapely. Čím dlhšie sa ich CD v prehrávači točí, tým viac skromnému kanadskému kvartetu rozumiete. Nie sú to totiž žiadne rockové hviezdy v bývalom zmysle. „Aby sme sa nimi stali, nemusíme liať do seba litre Jacka Danielsa,“ hovorí Mike Kroeger.
Lauri (The Rasmus).
Mŕtve listy z Fínska
Dead Letters sú listy, ktoré pošta nemala komu doručiť ani nemohla vrátiť odosielateľovi - vysvetľuje fínska štvorica The Rasmus vnútri bookletu názov nového albumu. Keďže je už piatym v poradí a takmer nikto okrem Fínska o kapele veľa nepočul, vyzerá byť pomenovanie nového albumu trefné. S Dead Letters kapela, ktorú dala pred deviatimi rokmi dokopy partia stredoškolákov v Helsinkách, tentoraz určite prerazí aj za hranicami.
Ich krajania H.I.M. dobyli Európu a The Rasmus kráčajú po rovnakom chodníčku. Ba v mnohom sú prístupnejší než ich slávnejší krajania. Doma sa štvorica kamarátov stala hviezdami už v tínedžerskom veku a už ich debutový album Peep z mája 1996 sa stal platinovým. Po druhom CD Playboys si boli prevziať Emmu (fínska obdoba našej Grammy) v kategórii najlepší nováčik.
Sen pokračoval ďalej, The Rasmus stáli čoskoro na pódiu spolu s takými veličinami ako Red Hot Chilli Peppers či Garbage, pretože sa presne trafili do diery, ktorá v mainstreame v tých rokoch bola. Fanúšikom ponúkli chytľavé melódie a svieži zvuk.
Album Dead Letters je plný hitov. Možno až priveľmi vtieravých, ale to naštartovanú kapelu pri dobýjaní Európy určite nezastaví. Skôr naopak. „Sú to temnejšie, náladovejšie a zasnenejšie piesne než všetky ostatné, ktoré sme predtým nahrali,“ hovorí o Dead Letters basista Eero.
Fred Durs (Limp Bizkit).
FOTO - ČTK, ARCHÍV
Americký guláš
Piaty album Limp Bizkit, nu-metalovej partie z floridského Jacksonville, ktorá sa na chrbte Korn vyviezla až na vrchol popularity, je na trhu od 23. septembra.
Pokračuje v štýle predchádzajúceho Chocolate Starfish And The Hot Dog Flavoured Water a kapela na ňom znovu miesi všetky štýly, ktoré mala v detstve rada. Gitaristu Wesa Borlanda na nej nahradil Mike Smith, no to je asi jediná podstatná zmena. Výsledný guláš neprináša žiadne revolučné zmeny a je taký nekompaktný, až sa natíska otázka, komu sú vlastne piesne určené. Tie pomalšie ešte dokážu zaujať melodickými nápadmi, no rýchle kúsky sú také nevýrazné, až to poslucháča zvádza k otázke, či slovíčko nu v názve štýlu neznamená náhodou nudu.
Fanúšikovia si na koncerte v Chicagu, kde kapela vystupovala spolu s Linkin Park a Metallicou, asi mysleli to isté. Od začiatku hudobníkov obhadzovali všetkým, čo mali poruke, až Limp Bizkit vyhnali z pódia. Ich koncert tak namiesto 90 minút trval len 17 a bude mať ešte dohru. Mnohí z účastníkov totiž zo 75-dolárového vstupného žiadajú 25 dolárov naspäť.
