Slávnostné otvorenie Picasso múzea v jeho rodnom meste Málaga v pondelok 27. októbra umožní Španielsku konečne sa prihlásiť k najslávnejšiemu umelcovi, ktorého ako si myslí väčšina Španielov si pre seba ukradla jeho druhá domovina, Francúzsko.
Ako napísal denník El País existencia v podstate tretieho najvýznamnejšieho Picassovho múzea po Paríži a Barcelone už nedá nikomu šancu "opovrhovať väzbami, ktoré Picassa spájajú s krajinou jeho pôvodu".
V múzeu sa nachádza 204 diel, ktoré múzeu podarovala alebo zapožičala Picassova nevesta a jej syn, a tak vyplnili dlhoročný sen zosnulého umelca, ktorý si prial priniesť svoje diela do Málagy aj napriek tomu, že tvrdil, že uprednostňuje Francúzsko pred Španielskom.
Bolo to v andalúzskom pobrežnom meste, v ktorom sa Picasso narodil, prežil prvé desaťročie svojho života a začal svoju životnú púť do sveta umenia pod dohľadom svojho otca, učiteľa umenia a amatérskeho maliara.
Rodina sa potom presťahovala do La Corune na severozápadnom pobreží a neskôr do Barcelony. Tam Picasso študoval umenie a mal svoje takzvané "modré obdobie" (1901-04).
Vo veku 23 sa budúci zakladateľ kubizmu presťahoval do Paríža, mesta, ktoré považoval za raj umenia a spoločenskej slobody v porovnaní s konzervatívnym Španielskom.
"Vo Francúzsku môžem dýchať," povedal svojho času Picasso.
Po víťazstve generála Francisca Franca v občianskej vojne v rokoch 1936-39 Picasso prisahal, že nevstúpi na španielsku pôdu, pokiaľ budú fašisti pri moci.
Svoje slovo dodržal do konca života, v hĺbke však zostal Španielom, a to mnohými spôsobmi. Napríklad od okruhu španielskych priateľov po svoj entuziazmus pre býčie zápasy.
Picassovo umenie tiež odráža vplyv španielskych majstrov ako El Greca, Goyu a Velazquéza a objavujú sa v ňom španielske motívy ako gitary a býci.
V roku 1953 Picasso dostal list od známej osobnosti kultúrneho života v Málage, ktorá sa mu sťažovala, že rodné mesto tohto geniálneho umelca má iba jednu z jeho malieb a navrhla, aby Picasso podaroval niektoré diela pre múzeum.
"Na Picassa tento list zjavne zapôsobil," hovorí umelcova nevesta Christine Ruiz-Picassová v rozhovore pre denník El País.
Francova diktatúra sa však k umelcovi otočila chrbtom kvôli jeho komunistickému zmýšľaniu. Oficiálne miesta označili Picassovo umenie za "zvrhlé " a projekt zastavili.
"Picasso bol smutný, rozrušený, sklamaný," tvrdí Ruiz-Picassová, vdova po Picassovom synovi Paulovi.
Franco zomrel v roku 1975, dva roky po Picassovi. O 17 rokov sa uskutočnila veľká výstava Picassa v Málage.
"Objavila som niečo, čo som nečakala: skutočný zápal medzi obyvateľmi Malagy, z ktorých väčšina dosiaľ nevidela originálne Picassove maľby," povedala Ruiz-Picassová.
Ruiz-Picassová je Francúzskou a ako dodáva, "vždy som premýšľala o tom, že darujem diela niektorým miestam po Francúzsku, ale Málaga bola špeciálny prípad".
Nové Picassovo múzeum sa nachádza v paláci Buenavista zo 16. storočia v starej časti mesta, neďaleko od domu, kde sa maliar narodil.
Stála výstava obsahuje 204 olejomalieb, sôch, kresieb, rytín a keramiky. Christine Ruiz-Picassová venovala múzeu 133 diel a jej syn Bernard 22. Obaja múzeu tiež zapožičali 49 ďalších diel, a to zadarmo na obdobie najmenej desať rokov.
Diela prestavujú hodnotu vo výške 176 miliónov eur a medzi nimi sa nachádzajú aj málo známe diela, ktoré "reprezentujú prakticky všetky obdobia, materiály, techniky a štýly" Picassovho umenia.
"Už som stará, premýšľam o smrti a nechcela by som, aby tieto diela boli v škatuliach," hovorí 75-ročná Picassová. Pablo Picasso by bol bezpochyby potešený, keby videl, ako sa jeho sen uskutočňuje. Alebo ani nie.
Objavili sa však pochybnosti, či by nekonvenčný umelec ocenil honosnú otváraciu slávnosť, na ktorej sa zúčastnil kráľ Juan Carlos. Vyjadrila ich sama Christine Ruiz-Picassová, ktorá sa jedného z predstaviteľov Málaga opýtala, keď kontrolovala zoznam pozvaných: "Myslíte si, že by sa Picassovi páčilo niečo také veľké a okázalé?"
