Votrelec. FOTO – ROBERT PENN
Klasická sci-fi Ridleyho Scotta z roku 1979 Votrelec sa na tohtoročný halloween, sviatok strašidiel, vracia do kín v stodvadsaťminútovej verzii ako takzvaný directors cut, režisérsky strih. Tento majstrovský kúsok strašenia pochádza z čias, keď si film ešte mohol dovoliť pomalosť a atmosféru. Ale ani po dvadsiatich piatich rokoch nestratil na svojej mágii.
Predstavte si mladú ženu, ako beží chodbami, futuristickými rúrami vesmírnej lode a v panike sa obzerá okolo seba. Blikajú poplašné svetielka, jačia alarmy, ťažké dvere sa za ňou jedny za druhými zatvárajú. Záver z Votrelca? Nie, len reklama na žuvačky. Po štvrťstoročí scény z Votrelca zľudoveli, stali sa súčasťou každodennosti. A Sigourney Weaverová sa vďaka Votrelcovi stala hviezdou už na doživotie.
Sigourney Weaverová ako dôstojníčka Ripleyová.
Hrôza vo vesmíre
Dovtedy, do roku 1979, útočili mimozemšťania skôr na Zemi. „Bytosti z iného sveta“ ľudia vyhrabali v Antarktíde alebo sa votreli do mozgov obyvateľov idylického amerického mestečka. Stanley Kubrick s Vesmírnou odyseou síce po prvý raz otvoril dvere do vesmíru, ale prvou skutočnou klasikou akčného žánru, ktorý sa vydal do vesmíru, príbehom s jednoduchou, ale prenikavou ideou dokonalosti zla bez zábran, sa stal až Votrelec (ak nerátame Hviezdne vojny a Star Trek). A v nekonečných šírkach vesmíru nenašiel Boha, ale hrôzu.
Votrelec bol vrcholom éry britského veľkofilmu. Dostal Oscara za vizuálne efekty, čo bola pôvodne vedľajšia kategória. Cudzopasiacu príšeru, ktorá vo vajci číha na svoju obeť – hostiteľa a potravu zároveň – vytvoril švajčiarsky surrealista H. R. Giger. Niekoľkometrový lesklý jašter s pancierom švába bol vtedy najdesivejším stvorením, aké kto kedy v kine videl – obluda s krkom vysávača, z ktorej tečie sliz.
Sto debien materiálu
Directors cut ako taký je pomerne nový vynález, ktorý sa týka jedine klasických diel, je to čosi medzi poctou režiséra sebe a marketingovým ťahom. Režisér už nemusí brať ohľad na nikoho, ani na predpísanú dĺžku, a urobí verziu len a len podľa seba.
Ridley Scott a jeho tím po dvadsiatich piatich rokoch rozbalili sto debien filmového materiálu, zakopaných v londýnskom pivničnom sklade. Režisér z nich vybral scény, ktoré sme zatiaľ nevideli.
Než sa dostali do filmu, prešli počítačovým spracovaním, aby sa hodili do nového, digitálne vylepšeného negatívu. Nový je aj šesťstopový digitálny stereofonický zvuk, namixovaný špeciálne pre directors cut. Mnoho detailov bude teraz nápadnejších, aj keď už predtým boli na DVD digitálne vylepšované.
Sigourney Weaverová a Ridley Scott. FOTO – REUTERS
Dve scény
Dve scény pribudli: konflikt medzi Ripleyovou (Sigourney Weaverová) a hysterickou navigátorkou Lambertovou (Veronica Cartwrightová), zvýrazňujúci Ripleyovej zodpovednosť a silné nervy. Ďalšia scéna, v novej dĺžke, sa odohráva v nákladnom priestore, kde Votrelec zavesil členov posádky do svojich lepkavých kukiel.
V porovnaní s dnešnými akčnými filmami má Votrelec pomalý rytmus, aj citovaná reklama na žuvačky použila síce scénu z Votrelca, ale v rýchlejšom rytme. Votrelec však vošiel do dejín práve ako príklad toho, ako vo filme budovať napätie so štýlom a eleganciou. Dnešné akčné filmy si už netrúfnu na pomalé rozohrávanie hrôzy.
Efekty bývajú, samozrejme, dnes ešte lepšie, vyhrotenejšie. Ale to je len technický pokrok, nie filmový. Votrelec Ridleyho Scotta stál na začiatku moderného filmu, keď ešte všetko muselo perfektne do seba zapadať ako organizmus Cudzinca. (puk)
