Bratislava 30. októbra (TASR) - Ani najradikálnejší "národniari" nebudú môcť mať výhrady k novej premiére Hradu kniežaťa Modrofúza na prvej slovenskej scéne - v Slovenskom národnom divadle, kde bude počas celého večera znieť maďarčina.
Tento operný thriller totiž napísal Béla Bartók, ktorý bol nielen najvýznamnejším maďarským skladateľom 20. storočia. Tento veľký priaznivec slovenského jazyka a kultúry sa pri svojich potulkách po Slovensku začiatkom 20. storočia nielenže výborne naučil všakovaké nárečia, ale aj v nich pozapisoval okolo troch tisícok slovenských ľudových piesní. Zbierka, ktorej prvé dve časti vyšli v Matici slovenskej, je dokonca oveľa väčšia než jeho súpis maďarských či rumunských nápevov.
A neostalo len pri zaznamenávaní ľudových spevákov fonografom na voskové valčeky. Skladateľ, ktorý sa paradoxne po slovensky naučil od svojho kolegu a krajana Zoltána Kodálya, slovenské inšpirácie pretavil aj do svojej tvorby. Medzi jeho skladby napísané na Slovensku patrí i balet Drevený princ, ktorý bude SND od 6. novembra uvádzať spolu s Modrofúzom. Jeho posledné takty Bartók dopísal v roku 1916 v dedinke Továrniky pri Nitre.
Proti maďarčine nemali námietky ani sólisti opery. "Maďarčina je veľmi spevný jazyk," tvrdí pôvabná sopranistka Jolana Fogašová, ktorá si v opere zahrá Judit odhaľujúcu mužove krvavé tajomstvá. S režisérom Martinom Bendikom a "Modrofúzom" Gustávom Beláčkom sa zhodli, že opere najviac prospieva, keď je uvádzaná v pôvodnom jazyku. Súhlasil s nimi i šéfdirigent Maďarskej štátnej opery János Kovács, podľa ktorého sa naopak jeho krajania práve trápia s češtinou v Jej pastorkyni Leoša Janáčka.
