Safety Scissors, vlastným menom Matthew Patterson Curry, pochádza zo San Franciska. Na festivale Nescafé Wilsonic predvedie v piatok 31. októbra svoj vychýrený live act. Patrí medzi najznámejších zástupcov tzv. laptopových glitch-rockerov zo Západného pobrežia USA, spolu s kolegami ako Sutekh, Twerk, Matmos alebo Kid 606. Safety Scissors prinesie do Bratislavy svoju typickú kombináciu chrumkavého digitálna a organickej človečiny, pričom nebude núdza ani o majstrov civilný vokálny prejav. Na konte má tento svojrázny chlapík vlastný album Parts Water, ktorý možno zaradiť niekde medzi produkciu Matthewa Herberta a Kanaďana Akufena. Okrem toho má za sebou remixy napríklad pre Soft Pink Thru alebo Dntel.
Dlhé roky si žil v Berlíne, v európskom centre modernej elektronickej hudby. Prečo si odišiel zo San Franciska, ktoré sa považuje za „hlavné mesto“ americkej scény. Práve tam sa sústredí väčšina producentov žánrov electronica a laptop glitch-rock. Prečo sa toľko amerických muzikantov sťahuje na starý kontinent?Ak sa v Európe považuje San Francisko za „hlavné mesto“ electronicy, snáď sa mi podarí získať funkciu v novej hudobnej vláde. Potom by som konečne mohol v rovnocennej pozícii vystúpiť proti Arnoldovi Schwarzeneggerovi. Spomínam to preto, že Arnold a jemu podobní republikánski politici sú jedným z hlavných dôvodov, prečo teraz toľko mladých amerických umelcov emigruje do Európy. Som si istý, že aj väčšina ľudí na Slovensku si je vedomá toho, v akom hroznom stave sú momentálne celé Spojené štáty. Väčšina hudobných producentov, ale aj výtvarníkov alebo dizajnérov odchádza z USA preto, aby sa mohli plne a slobodne realizovať, čo doma momentálne nie je možné. Jednoducho dnes prevláda chuť utiecť zo svojej krajiny. Ja osobne som navyše už v San Francisku býval 5 rokov, v USA celý život a súrne som potreboval zmenu. Mám dojem, že keby každý Američan aspoň raz za život opustil domov a navštívil trebárs Nemecko, ktoré sa navyše na Ameriku dosť podobá, tak by to pomohlo trochu zmeniť svet k lepšiemu.
Cítiš sa byť súčasťou širšej generácie tvorcov ako sú Kit Clayton, Kid 606, Sutekh alebo Jake Mandell, ktorý vystúpil na minulom Wilsonicu? Máš dojem, že vás spája podobný prístup k produkcii a koncepcia tvorby, alebo ste len individuality, ktoré voľne kooperujú pri projektoch rôznych spriaznených labelov?Kit Clayton a Sutekh sú moji blízki priatelia, takže s nimi isto cítim aj výraznú spriaznenosť v hudbe. Pomohli mi, keď som začínal tvoriť muziku. Ovplyvnili ma viacerí americkí producenti, hlavne Matmos. Sutekha by som dokonca neváhal označiť za svoj vzor. Rovnako by som mohol spomenúť mnohých hudobníkov zo San Franciska, ktorých albumy som počúval a ktorí ma rôznym spôsobom inšpirovali. Nepopieram vplyv prostredia, v ktorom som dlho pôsobil. Len nechcem, aby ste ma chápali v tom zmysle, že v Kalifornii je všetko so všetkým spojené nejakým pseudo budhistickým hippie spôsobom.
Tvoja hudba sa nedá jednoznačne zaradiť, rád meníš štýly aj žánre, ale jedna vec je zakaždým spoločná – svojrázny zmysel pre humor, akého sa nám na hudobnej scéne dnes často nedostáva. Zdá sa ti, že (seba)irónia je pre teba najlepší spôsob, ako reagovať na okolitý svet? Vnímaš humor ako charakteristický znak svojej hudby?Myslím si, že sarkazmus sa na dnešnej hudobnej scéne vyskytuje pomerne často. Stačí spomenúť nemeckú dievčenskú kapelu Chicks On Speed, ktorá si pestuje imidž kapely z prostredia umeleckej školy, čo to dotiahla ďaleko. Formy sa rôznia, ale rozhodne si myslím, že na hudobnej scéne je oveľa viac humoru ako trebárs pred piatimi rokmi. Veľmi pomohol revival 80. rokov, ktorý do elektronickej hudby vniesol prvky bláznivosti a poklesnutej kultúry, čím ju sprístupnil oveľa širšiemu publiku. To je asi najväčší prínos electroclashu. Pokiaľ ide o humor v mojej vlastnej tvorbe, mám dojem, že je potrebné správne vyvážiť pomer medzi zábavou a vážnosťou – ako smutný klaun. Ľudia väčšinou nevedia, ako reagovať na cirkusanta, ktorý je smutný.
Môžeš krátko opísať svoj live act, ktorý predvedieš v piatok na festivale Nescafé Wilsonic v Bratislave? A aký je tvoj prístup k dídžejingu, ktorému sa taktiež sporadicky venuješ?Nechcem prezrádzať viac, ako to, že na pódiu budem ja, môj notebook a moja basgitara. Zahrám nové piesne, postupujem podľa aktuálnej nálady a zatiaľ mi to tak väčšinou fungovalo. Ako DJ tiež vystupujem dosť často, lebo ma to jednoducho baví. Je to príjemný oddych od namáhavého hrania naživo. Prezentovať vlastnú hudbu je vždy najnáročnejšie, mixovať tvorbu ostatných je menej zväzujúce a stresujúce. Live act je veľkým výdavkom energie. Veľmi sa už teším sa do Bratislavy.
Podrobné informácie na www.wilsonic.sk.
