Nemec Michael Fakesch a Talian Chris DeLuca alias Funkstörung sa preslávili spoluprácou s Björk, ktorá je ich veľkou obdivovateľkou. Debut Appetite For Destruction (K7, 2000) s originálnou grafikou od združenia The Designers Republic sa stal hudobnou udalosťou roka. Ich tvorba vychádza z elektronickej tanečnej hudby, no sú v nej aj vplyvy hip-hopu, džezu a elektropopu. Pre ich minuloročný remixový album Vice Versa ochotne poskytli materiál Jean Michel Jarre, Plaid či A Guy Called Gerald, ich najznámejším remixom je hit All is full of love pre Björk. Na otázky SME odpovedal Michael Fakesch.
Obaja ste sa presťahovali do nemeckého Rosenheimu. Napriek tomu, že žijete v menšom meste, len máloktorí producenti operujú globálnejšie ako vy. Na zozname vašich spolupracovníkov sú mnohé hviezdy hudobnej scény. Ako sa vám to darí?
Naša geografická poloha je prednosť. Máme tu potrebný pokoj na tvorbu. Našťastie sme už v pozícii, keď môžeme zdvihnúť telefón a zavolať takmer komukoľvek, s kým radi nahrávame. V dnešnom svete stačí poslať email a správa je okamžite na opačnom konci zemegule. Vývoj technológií radikálne zmenil náš život aj vývoj hudobnej scény. Nezostávame v izolácii, pozývame hostí k sebe do štúdia, alebo si nové skladby vymieňame cez internet. Žijeme lokálne, ale tvoríme globálne.
Cítite sa byť súčasťou európskej elektronickej scény? Alebo ste individualisti?
Prísne si strážime vlastný prístup. Pri produkcii sme perfekcionisti, v štúdiu trávime väčšinu dní. Ostatných muzikantov zo scény stretávame takmer len na festivaloch. Nechceme strácať čas zbytočnosťami, ktoré s hudbou spájajú európske masové médiá.
Hudba Funkstörung sa nedá jednoznačne zaradiť, radi meníte štýly i žánre. Charakteristický je cit pre detaily produkcie, perfektný zvuk nahrávok a starostlivý výber vokalistov. Elektronická hudba je často zameniteľná, ako sa vám darí udržať si originálny štýl?
Snažíme sa vyhýbať módam i trendom a ísť svojou cestou. Zároveň sme otvorení pre inšpiráciu z najrôznejších smerov. Rozvíjame vlastný hudobný rukopis. Nový album pripravujeme dlho, inšpiroval nás súčasný džez, hip-hop aj rock. Rozličné prvky zakaždým spracujeme po svojom.
Držíte dohľad aj nad vizuálnou stránkou svojho projektu. Ako došlo k spolupráci so slávnymi britskými grafikmi Designers Republic pre váš debut?
Dávame si záležať na tom, aký obal naša hudba dostane. Výtvarná stránka úzko súvisí s hudobnou, pre nás ide o neoddeliteľné veci. Grafika, ktorý nám robil obal, som spoznal už predtým, ako vstúpil do Designers Republic. Páčili sa mi jeho webstránky, logá a letáky. Oslovil som ho s návrhom, aby nám urobil kompletnú vizuálnu podobu albumu. Keď som sa dozvedel, že sa medzičasom stal členom známeho združenia, uvítal som to samozrejme ešte viac.
Pripravuje sa ďalšia spolupráca s Björk?
Teraz sme mali toľko práce, že sme s ňou istý čas nekomunikovali. Na novej platni hosťuje až dvadsaťsedem spevákov z rozličných miest sveta. Keď dokončíme nahrávanie, spojíme sa aj s Björk. Zakaždým sa niečo plánuje.
Často robievate remixy pre rozličných interpretov od Wu-Tang Clan až po Jeana Michela Jarreho. Nakoľko sa musíte držať pôvodného materiálu skladby?
Je to interpretácia pôvodiny, ktorú najskôr spoznám do najmenších podrobností. Použijem len tie časti, ktoré sa mi skutočne páčia. Niekedy je to len zopár sekúnd, inokedy celá melodická linka. Najväčšou výhodou remixovania je, že môžem svoju obľúbenú pieseň prerobiť do takej verzie, aká sa mi vidí ideálna.
Prezradíte viac o spevákovi Enicovi, ktorý vás bude na bratislavskom koncerte sprevádzať?
Enic je naše špeciálne prekvapenie pre Wilsonic. Je to mladý a mimoriadne talentovaný spevák z Mníchova s fantastickým rozsahom hlasu. Naspieval viacero skladieb pre náš nový album. Zvláda aj náročné soulové a džezové party, ešte o ňom budete veľa počuť. Je to ideálny doplnok k našim syntezátorom a počítačom.
Michal Hvorecký
