Da Lata: Serious
Palm Pictures 2003
Svet londýnskeho projektu Da Lata, to je domestikované Portugalsko a Brazília. Jeho základ tvoria DJ Patrick Forge a muzikant Chris Franck, ktorého majú v povedomí aj podpriemerne informovaní poslucháči vďaka sexi sambe jeho niekdajšej kapely Smoke City použitej v podmorskej reklame na levisky. „Serious“, ako už názov napovedá, nie je bláznivým karnevalom, ale skôr pokojne, no nie nudne plynúcim prúdom bohatých harmónií, afro- a break-beatov, akustických nástrojov a elektroniky a famóznych hosťujúcich vokálov Baabu Maala či Niny Mirandy. Vážny pop, čo nepôsobí pateticky, to sa počuje málokedy.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Amon Tobin: Collaborations EP
Ninja Tune/Wegart 2003
V minulosti Kanaďana s brazílskymi predkami Amona Tobina prirovnávali k Davidovi Byrnovi, Enniovi Morriconemu i Cannibal Corpse. Aj dnes je stále ťažko uchopiteľný, a aby toho nebolo málo, prvých päť čísel svojej novej EP nahral s ďalšími hudobnými podivínmi (napríklad s Kid Koalom a Bonobom) a doplnil ju o štyri remixy (Kid 606, Prefuse 73…). Ale pozor, napriek tejto rôznorodosti nemáte pocit, že konzumujete tortu navarenú psíčkom a mačičkou. Od bigbítu cez hip-hop po ambient s prvkami hororu nám Tobin predvádza čosi ako ľudovú avantgardu.
Panjabi Hit Squad: The Streets
Tiger Entertainment/Wegart 2002
Prakticky všetko zaujímavé, čo sa za posledné roky v pope objavuje, má svoje korene v undergrounde alebo takzvanej etnickej, pôvodnej hudbe. Týka sa to aj štýlu banghra, ktorý pre Američanov objavujú Timbaland s Missy Elliott, a vo Veľkej Británii a Európe Punjabi MC a Panjabi Hit Squad. Rozruch okolo „indického KITT-a“ je preč, na scénu môže vstúpiť veselá kopa, ktorá si hovorí Panjabi Hit Squad a hlas Ázie a milióna bicích nástrojov tablas šíri aj prostredníctvom vlastnej rozhlasovej show na vlnách BBC. The Streets znie veľmi súčasne, keď reflektuje najmä súčasný boom UK garage. Možno až príliš.
Jol: Moody Aow
April Records/Wegart 2003
Chladné Dánsko a teplom pulzujúce funky sa k sebe celkom majú, aspoň na albume Joela Ericssona určite. Ako je dnes už celkom normálne, ťažko odlíšite živé hranie od samplov, ale toto nie je hudba, čo sa chce mancovať natrénovaným. Pocitový nu-jazz a moderný funk, od začiatku do konca dobre vybalansovaná zábava a serióznejší prístup. Najvýraznejšia skladba Gonky Boa je výsledkom rovnice Good + Funky = Gonky. (bal)