Väčšina českého hudobného diania sa odohráva v Prahe. Nevnímate svoju pozíciu v Kopřivnici ako handicap?
– Väčšina ľudí považuje za pupok všetkého českého hudobného diania Prahu a ja im tento názor nechcem nijako vyvracať. Mám rád veľa hudby kvôli hudbe samotnej, nie kvôli tomu, či je tá či oná kapela z New Yorku, Londýna, Prahy alebo Tramtárie. V Prahe vzniká veľa výbornej muziky a tiež spústa hudobného odpadu tak ako všade inde, takže sa tým, že naša kapela je z Kopřivnice a nie z Prahy rozhodne handicapovaný necitim.
Tento mesiac by ste mali vydať svoj debutový album “Hydroponicum”. Niečo už napovedal singel “Schwartzblack” na výberovke Algidance vol 1. Aký bude album z vášho pohľadu?
– Rozhodne bude taký, aký sme ho chceli mať. Dlho sme na ňom pracovali a myslím, že sme s výsledkom všetci spokojní. Pesničky prechádzali prirodzeným vývojom, jednotlivé nástroje, ako akustické, tak aj elektronické, do piesní vplávali a niekedy zase vyplávali, až sa usadili na tých správnych miestach. Neviem, či sa dá povedať, či je album pomalší či rýchlejší. Na mňa osobne pôsobia niektoré veci veľmi svižným tempom, aj keď sú trebárs nahrané v rýchlosti okolo 90bpm. Je to skrátka nahrávka určená pre poslucháčov, ktorí si vedia nájsť chvíľu času a hudbu si náležite vychutnať. Je to ako menší obrad: človek si domov prinesie čerstvý, ešte teplý album, opatrne ho vloží do prehrávača, otvorí si nejakú lahodnú fľašu vína ... (smiech...) a započúva sa. Takto pôsobí album na mňa; ako bude naše Hydroponicum pôsobiť na poslucháča, je iná vec.
Nahrávku ste tvorili v štúdiu Dušana Neuwertha, okrem iného producenta Tata Bojs, Ecstasy of St. Theresa alebo Veneer. Podieľal sa producentsky, prípadne hudobne aj na vašom albume? Prizvali ste si aj ďalších hostí?
– Samozrejme, že sme chceli, aby sa Dušan na našom albume podieľal. Po producentskej stránke však nie je len jeho prácou. Pracovali sme na ňom spoločne, vzájomne konfrontovali svoje názory, ale Dušan mal úplne voľné ruky pri záverečnom miešaní. Je to človek s úžasným darom, človek, ktorému môžete dať úplnú dôveru, aby bol výsledok vašej práce čo najlepší. Veľmi si jeho prácu vážim a stále sa od neho učím. Myslím, že jeho talent a cit poznalo viac ľudí, ktorí sa s jeho prácou stretli, hlavne chlapci z Tata Bojs. Iní hostia sa na albume neobjavujú. Je to práca len nás piatich, respektíve šiestich dušičiek. No a štúdio ANIMAN, v ktorom Hydroponicum vznikalo, nie je štúdio môjho brata, ale štúdio moje, môjho spoluhráča Michala “Bugyho” Burgeta a čiastočne aj brata, ktorý nám v začiatkoch veľmi pomohl s technikou a ovládaním. V tomto štúdiu vznikali napríklad začiatky zlatých a platinových albumov ako Biorytmy (od Tata Bojs) a V siločiarách (Kryštof), na ktorých sme sa podieľali aj ako hostia. Veneer u nás strávili tiež veľa času so svojim albumom Light, raz sa náš “jabĺčkový mazlíček” (počítač Apple) sťahoval do Prahy po tom, čo Honzovi Muchowovi skolaboval počítač, keď mali rozrobené Slowthinking (Ecstasy of St. Theresa). Toľko vysvetlenie, ako to s ANIMANOM je. Je to taká vtipná história o našom štúdiu, ktorú mám teraz prvý krát možnosť uviesť na pravú mieru ... tak.
Chystáte k vydaniu obligátne české (prípadne slovenské) koncertné turné?
– Radi by sme urobili menší krst doma a v pražskom Roxy v rámci Free Mondays. Ďalšie koncerty sú záležitosťou nášho manažéra Vítka Váňu, rozhodne budeme náš album voziť na koncerty, alebo si ho ľudia môžu objednať u Piper records. Samozrejme by sme koncertným vystúpeniam vdýchli tiež vizuálnu podobu, ale to je práca na dlhší čas a pre viac ľudí. My sme všetci pracujúci a študujúci ľudia, takže sa to musí všetko skĺbiť dohromady. Na zvláštne turné ale nemyslíme. Určite by sme radi zavítali opäť na Slovensko. Náš koncert v Algida stane v rámci festivalu Pohoda bol jeden z najlepších. Ľudia v publiku boli úžasní, úplne neznámu skupinu si boli v štyridsať stupňovom teple schopní vychutnať celých päťdesiat minút, ktoré sme odohrali.
V lete ste hrali na festivaloch prevažne na chilloutových pódiách. Budú vaše vystúpenia naďaľej také pokojné a na počúvanie, alebo pripravujete niečo tanečnejšie?
– Nijak našu hudbu neškatuľkujeme, naše Hydroponicum je zmesou tých najrôznejších ingrediencií a je jedno, či naša kapela stojí na obrovskom pódiu alebo hrá poslucháčom zaboreným do pohodlných sedačiek. Ide predovšetkým o hudbu! Myslím, že sme taneční, aj keď sa to nemusí na prvý pohľad zdať. Záleží na tom, čo si človek pod pojmom “tanečná” hudba predstaví. Pokiaľ sa poslucháči nechajú uniesť na našej spoločnej vlne, čoskoro poznajú, že sa ich končatiny aj tak pohupujú. Život je skrátka rytmus a ten vás chtiac-nechtiac dostane a nezáleží na tom, či je to na vlnách 80 alebo 175bpm. Ten, kto zažil naživo napríklad Slowthinking od EOST, vie presne o čom hovorím.
NU JAZZ DAYZ www.vresk.sk
